Veľká Lehota: Starú budovu obecného úradu postavili za žobračenky
Neďaleko Novej Bane pod úpätím Pohronského Inovca sa nachádza nenápadná dedinka Veľká Lehota.
Obec, ktorá má v súčasnosti približne 1070 obyvateľov, leží vo výške 600 metrov nad morom a obklopuje ju príroda, ktorá do tohto kraja prilákala nejedného chalupára.
Obec leží medzi novobanskými štálami, vrchom Vojšínom, obcami Malá Lehota a Jedľové Kostoľany a Pohronským Inovcom. Založená bola v dobe Matúša Čáka, na ktorého panstve vznikali viaceré obce s názvom "Lehota", pri opátstve Svätého Beňadika.
Prvá písomná správa o obci je zachovaná v základnej listine mesta Nová Baňa, vystavenej kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1345. Neskôr, v roku 1424 daroval kráľ Žigmund obec Bebekovi, pánovi hradu Hrušov v Tekovskej Župe. Obec patrila Hrušovu až do roku 1504. Potom patrila Dóczyovcom. V roku 1554 prešla pod právomoc panstva Topoľčianok, ktoré spravoval rod Kistapolcsányiovcov. V roku 1828 mala obec 101 domov a 627 obyvateľov. Veľká Lehota má 17 osád, obyvateľstvo pozostáva zo starých usadlých rodín.
Historicky najstaršou budovou v dedine je neogotický rímskokatolícky farský kostol sv. Martina, ktorý vznikol v roku 1809 prestavbou staršej barokovej kaplnky z roku 1780.
V roku 1932 bola za tzv. žobračenky postavená budova bývalého obecného úradu. Obyvatelia, ktorí na jej stavbe pracovali, dostali ako odmenu žobračenku. Zaujímavosťou je, že budova mala jednu väčšiu kanceláriu na úradovanie, ktorú miestni volali aj "vadiareň", čo bolo jednoducho odvodené od toho, že pri riešení problémov sa nezriedka pohádali.
V roku 2004 však pod ťarchou snehu strecha vadiarne spadla. Dnes na mieste tejto budovy stojí nové spoločensko-kultúrne centrum, kde sídli aj obecný úrad a nachádza sa tu aj kultúrny dom.
Nezisková organizácia Dominik, ktorá v obci Veľká Lehota prevádzkuje zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb, využíva pri liečbe klientov tzv. reminiscenčnú terapiu. Ide o aktivizačnú liečbu, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a prostredníctvom jeho spomienok ho aktivizuje.
Pre účely terapie využíva zariadenie ľudový dom postavený podľa prvkov miestnej ľudovej architektúry. "Domček nám slúži na vykonávanie tzv. reminiscenčnej terapie. Naši klienti sú predovšetkým seniori a ľudia s demenciou. To znamená, že tie spomienky, ktoré majú, sú veľmi hodnotné a práve v tomto domčeku sa im vynárajú a chodia tam spomínať na témy, ako niekedy žili, čo zažili, aké bolo ich detstvo a podobne," priblížila riaditeľka zariadenia Erika Sučanská.
Domček už na prvý pohľad verne kopíruje obydlia našich predkov, no aj napriek tomu ide o novú stavbu. Jeho stavitelia sa inšpirovali dobovými fotografiami, ktoré zachytávali miestnu architektúru. Na dome je zachovaných veľa prvkov tradičnej ľudovej architektúry. Steny sú udlapávané rukami, v pivnici je hlinená podlaha, strechu pokrýva drevená škridla. Vyhrievanie je zabezpečené dvoma pecami, jedna z nich sa používa aj na pečenie chleba. Nábytok v interiéri podarovali zariadeniu ľudia z dediny a okolia.
Vývozným artiklom obce je miestny folklór. "Veľký podiel na zviditeľňovaní našej obce robí náš gajdoš Dominik Garaj. Pochodil celú Európu a dlhodobo udržiava gajdošskú tradíciu," priblížila starostka s tým, že na tieto tradície odkazuje aj drevená socha gajdoša v životnej veľkosti, ktorá zdobí obec.
Okrem gajdošských tradícií sa môže dedina pochváliť aj zrekonštruovaným dreveným amfiteátrom a folklórnymi skupinami. Každoročne sa vo Veľkej Lehote a ďalších obciach konajú Gajodšské fašiangy, v lete zase folklórne slávnosti a detský folklórny festival Pod Inovcom. "Veľmi sa mi páči, že v deťoch sa udržujú kultúrne tradície našich predkov," zhodnotila starostka, podľa ktorej je festival veľmi obľúbený.
Veľká Lehota je vyhľadávaná aj pre krásnu okolitú prírodu. V dedine je v súčasnosti 49 neobývaných domov a 159 chát a chalúp. Podľa starostky láka tunajšie prostredie nielen rodákov, ale aj ľudí, ktorí tu nemajú korene a zázemie.
Obec plánuje v blízkej budúcnosti stavať aj nájomné byty. Na tento účel chce obec prestavať bývalé zdravotné stredisko, v časti obce Garajovci, ktoré je v súčasnosti nevyužívané. Okrem toho sa podľa Šmondrkovej začala v dedine v ostatnom čase rozmáhať aj individuálna výstavba.
Kým v minulosti obyvatelia Veľkej Lehoty v okrese Žarnovica obyčajne za prácou dochádzali do neďalekej Novej Bane a okolitých miest, dnes je situácia opačná a mnohým z nich sa vďaka miestnym firmám podarilo nájsť uplatnenie priamo v obci.
Zdroj: TASR, Obec Veľká Lehota
Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy