Bošáca: Legendárnu slivovicu pálili už pred tromi storočiami

Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1380, najstaršie nálezy dokazujú, že malebná Bošácka dolina bola osídlená už v praveku. Dôkazom toho je nález zo susednej obce Trenčianske Bohuslavice, kde objavili tábor lovcov mamutov zo staršej doby kamennej.

Názov obce pravdepodobne pochádza od pustovníckych mníchov (bosonohý mních – Bosák), ktorí tu mali drevený kláštor. Bošáca bola v minulosti sedliackou obcou.

Historickou dominantou Bošáce je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, k ďalším zaujímavostiam patrí Múzeum Bošáckej doliny, Bošácka pálenica či historická storočná sušiareň ovocia.

V 18. a 19. storočí tu prekvitalo ovocinárstvo. Sušené ovocie, najmä slivky a hrušky, prepravovali povozmi k Váhu, nakladali na plte a odvážali na „dolniaky“ do okolia Komárna, ale aj do Budapešti.

V Bošáckej doline sa alkohol pálil od nepamäti. Presný rok vzniku známej Bošáckej pálenice sa nezachoval, podľa je terajšieho majiteľa Miroslava Kaššovica sa ústnym podaním traduje, že existovala už pred viac ako 300 rokmi. 

Dôvodom celoslovenskej obľúbenosti bošáckej slivovice je podľa neho nielen mikroklíma v Bošáckej doline a mimoriadne priaznivé zloženie pôdy, ale aj technologické zariadenie pálenice. 

„Technologické zariadenie je jedinečné na zachytávanie éterických látok z ovocia. Top produktmi pálenice sú preto slivovica a vzácne destiláty, ktoré sa tu v minulosti robili - oskorušovica a belovica. Myslím si, že na belovicu nemá žiadny destilát na svete. Nikto nič lepšie nenapálil zo žiadneho ovocia ako z belíc,“ zdôraznil pálenčiar.

Stromy belice sú podľa neho už dnes raritou, existujú však snahy o ich opätovné navrátenie do Bošáckej doliny. Perspektíva je, že možno ten genofond vrátime naspäť a pôvodné bošácke belice sa opäť vrátia sem,“ doplnil Kaššovic.

Okrem ospevovanej bošáckej slivovice je známa aj originálnym bošáckym krojom. Jeho veľkým obdivovateľom bol aj maliar Martin Benka. V Bošáci pôsobil a tvoril dva roky a bošácky kroj sa objavuje v mnohých jeho dielach.

Rodákmi z Bošáce bolo niekoľko celoslovensky známych osobností. Či už to bol dôstojník Adam Adamovič, ktorý padol počas bojov pri Dunkerque vo Francúzsku v druhej svetovej vojne, maliar, grafik a ilustrátor Ľudovít Branský alebo právnik a novinár Ján Kaššovic.

Najvýznamnejším rodákom z obce bol generál Štefan Jurech, veliteľ vzdušnej obrany v Trenčíne. Po vypuknutí SNP ho Nemci zajali a 4. februára 1945 popravili. Meno generála Jurecha nesie aj námestie v Bošáci.

Obec preslávila nielen bošáckou slivovicou, ale aj titulom Dedina roka 2013 v kategórii Dedina ako záhrada a druhým miestom v súťaži Dedina roka 2015. V minulom roku sa zviditeľnila hruškou ružovkou, ktorá sa stala slovenským stromom roka a tretím najkrajším stromom v Európe.

Bošáca je centrom malebnej Bošáckej doliny učupenej pod hrebeňmi Bielych Karpát, spolu s ňou dolinu tvoria obce Nová Bošáca, Haluzice, Trenčianske Bohuslavice a Zemianske Podhradie. Je modernou obcou s takmer 1400 obyvateľmi, ktorá žije bohatým kultúrnym, spoločenským a športovým životom. Partnerskou obcou je moravská Březová, ležiaca len niekoľko kilometrov od Bošáce.

Kataster obce je popretkávaný cykloturistickými trasami, lákadlom pre turistov je rozhľadňa na vrchu Hájnica, ale aj čarovné zákutia Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.

Zdroj: TASR, Obec Bošáca

Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy