Sekcia

Vedeckí pracovníci radia pri výrobe ovčieho syra

V roku 1953 urobil Výskumný ústav pre mlieko a vajcia v Liptovskej Porúbke rad pokusov, po ktorých vznikol úplne nový postup pri výrobe hrudkového ovčieho syra. Znížila sa spotreba mlieka a zvýšila sa jeho kvalita.

     Výskumný ústav pre mlieko a vajcia je jediný ústav tohto druhu v Československu. Vedeckí pracovníci sa tu zaoberajú hlavne problematikou súvisiacou s dorábaním ovčieho mlieka a výrobkov z neho. Po minuloročných pokusoch prišli na nový postup pri výrobe hrudkového ovčieho syra.

 

     Novým postupom práce sa zníži spotreba mlieka na výrobu 1 kg syra, pričom jeho kvalita sa zvýši obsahom tuku v sušine i obsahom samotnej sušiny. Syr je ďaleko trvanlivejší. Laboratórne výsledky si vedci overujú na salašoch u prvovýroby, kde svoje poznatky odovzdávajú výrobcom ovčieho syra, aby mohli dať spotrebiteľom najlepší a najchutnejší tovar.

     Vedci usporadúvajú pre bačov inštruktáže a Dni novej techniky pre spracovanie ovčieho mlieka na hrudkový syr. Podľa vzoru sovietskych výskumníkov aj naši vedci šíria poznatky vedy do tohto odvetvia hospodárstva. Ich poznatky uľahčia prácu na salašoch, pomôžu zvýšiť výrobu ovčieho mlieka a tým obohatia stôl našich pracujúcich.

Novým zlepšovacím spôsobom je harfovanie mlieka. Nový prístroj sa používa pri spracovaní kravského mlieka a je novinkou na zlepšenie práce pri výrobe hrudkového syra. Harfovaním sa docieli to, že zrazené mlieko sa rozkrája na malé kúsky a tým sa uvoľní viac syrovátky. Foto: archív TASR, autor J. Koláček/5. mája 1954
Výskumníci dali ochutnať bačom staršiu bryndzu, ktorá bola vyrobená novým spôsobom. Ako sami posúdili, nestratila nič na svojej akosti a chuti. Tu sa bačovia konkrétne presvedčili, že dnešná veda im chce opravdu pomôcť. Foto: archív TASR, autor J. Koláček/5. mája 1954

 

     Nové vedecké poznatky využívajú aj na družstevnom salaši v Hájnikoch neďaleko Zvolena. Bačom na miestnom salaši je 65 ročný Ján Lupták-Sanitár s dvomi synmi Jánom a Martinom. Podľa celoročného výrobného plánu JRD má bačovská rodina Luptákovcov dodať do konca tohto roku 3.408 kg ovčieho syra. I keď sa tohto roku jar oneskorila, podarí sa plán splniť, veď doteraz vyrobil už mladý bača Ján Lupták vyše 600 kg dobrého ovčieho syra.

 

I keď sa tohto roku jar oneskorila, podarí sa plán splniť, veď doteraz vyrobil už mladý bača Ján Lupták vyše 600 kg dobrého ovčieho syra. Foto: archív TASR, autor K. Cích/4. mája 1956
I keď sa tohto roku jar oneskorila, podarí sa plán splniť, veď doteraz vyrobil už mladý bača Ján Lupták vyše 600 kg dobrého ovčieho syra. Foto: archív TASR, autor K. Cích/4. mája 1956

 

     Najťažšou prácou na salaši je dojenie. Na salaši v Hájnikoch sa starajú o 300 družstevných oviec a doja dvakrát denne.

Tejto jari sa fujara družstevného baču Jána Luptáka-Sanitrára ozvala neskôr ako po iné roky na pasienkoch hájnického chotára neďaleko Zvolena. Po dlhotrvajúcej zime vyhnali ovce prvý raz až 28. marca. Foto: archív TASR, autor K. Cích/4. mája 1956
Najťažšou prácou na salaši je dojenie. Na družstevnom salaši v Hájnikoch doja dvakrát denne. Foto: archív TASR, autor K. Cích/4. mája 1956
Bačovskú prácu na družstevnom salaši zastáva za svojho otca syn Ján Lupták, ktorý okrem dojenia spracováva mlieko na syr. Foto: archív TASR, autor K. Cích/4. mája 1956