Sekcia

Vlado Müller – keď sa chlapská sila stretne s krehkosťou ľudských citov

Jeden z najvýznamnejších protagonistov slovenského filmového a divadelného umenia by v týchto dňoch oslavoval svoje 86.narodeniny.

 

Umenie Vlada Müllera charakterizovali ľudia z prostredia dramatického umenia ako robustné herectvo. Odborníkmi, ale predovšetkým divákmi bol považovaný za silnú ľudskú individualitu so sugestívnym hlasom. Disponoval nenapodobiteľnou schopnosťou vystihnúť hlbiny ľudskej duše, závažnosť mravných hodnôt, suverenitu i slabosti.

Vladislav Müller sa narodil 19. marca 1936 v Bratislave. Po absolvovaní odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave v roku 1954 sa stal členom Krajského divadla v Nitre, v ktorom pôsobil do roku 1966. Počas základnej vojenskej služby bol hercom Armádneho divadla v Martine. Potom jeho kroky smerovali na dosky činohry Novej scény v Bratislave, kde do roku 1990 vytvoril desiatky výrazných charakterových postáv vážneho i komediálneho charakteru.

 

FOTO: Pri príležitosti 20. výročia znárodnenia čs. kinematografie bolo v sobotu 4. septembra v bratislavskom kine Hviezda slávnostné zasadnutie pracovníkov Čs. filmu na Slovensku. Známy slovenský herec Vlado Müller z Nitry preberá Čestné uznanie. Foto: Archív TASR, autor M.Borodáčová, 4.septembra 1965.

 

Popri divadelnej činnosti sa od začiatku 60. rokov 20. storočia mimoriadne uplatnil v českom a slovenskom filme. Na striebornom plátne debutoval v roku 1960 vo vojnovej dráme Prerušená pieseň. Všimli si ho režiséri Elmar Klos a Ján Kadár. Títo Müllera v roku 1963 obsadili do svojho filmu Smrt si říká Engelchen, ktorý je adaptáciou rovnomenného dobového knižného bestselleru Ladislava Mňačka.

O rok neskôr mu Klos a Kadár zverili hlavnú úlohu v jednom z najvýznamnejších českých filmov polovice 60. rokov s názvom Obžalovaný (1964). Vlado Müller nezabudnuteľne stvárnil aj ďalšie postavy vo filmoch režisérov zvučných mien, napríklad Paľa Bielika v dráme Majster kat (1966), Juraja Jakubiska Kristove roky (1967), Martina Hollého ml. Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971) alebo Stanislava Barabáša v dráme Tango pre medveďa (1966).

 

FOTO: Vo štvrtok 28. apríla bolo na Novej scéne v Bratislave ďalšie súťažné predstavenie slovenskej prehliadky Divadelnej žatvy, a to hra súčasnej autorky Magdy Matuštíkovej Kristína, v predvedení Krajového divadla v Nitre. Eliška Kováčiková ako Kristína a Vladimír Müller ako Ondriš svoje úlohy úspešne zvládli. Fot: Archív TASR., autor L.Roller, 28.apríla 1955.

 

Sedemdesiate roky minulého storočia znamenali nástup televíznych inscenácií a aj pre Müllera množstvo zaujímavých hereckých rolí. Patrili medzi ne napríklad tie v seriáli Stanislava Párnického Straty a nálezy (1975) či v trojdielnej inscenácii Americká tragédia toho istého režiséra (1976), v ostravskom televíznom seriáli Přátelé Zeleného údolí (1980), v klasickej dráme Williama Shakespeara Othelo (1972).

Predstavil sa , v rozprávkovom filme Zhŕňajova nevesta (1978). Svoje majstrovstvo ukázal aj v televíznej dráme režiséra Franeka Chmiela Chlap prezývaný Brumteles (1982). Za herecký vrchol považujú kritici Müllerovu kreáciu kaprála Hoferika vo filme Martina Hollého ml. Signum laudis (1980).

 

FOTO: Kuba veľmi dobre predstavuje absolvent ODK pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave Vlado Müller. Foto: Archív TASR, autor L.Roller, 5.júna 1954.

Po ťažkom pracovnom úraze na divadelných doskách v roku 1990 a následnej operácii sa Vlado Müller už do divadla nevrátil. Posledný raz stál pred kamerou v roku 1994, kedy si spolu s Karolom Machatom, Ladislavom Chudíkom a inými hercami zahral v televíznej adaptácii prózy Stanislawa Stampfla o zobrazení komplikovaných medziľudských vzťahov vychádzajúcich zo sporu medzi generáciami s názvom Psí život. Zomrel 20. júna 1996 v Bratislave vo veku 60 rokov.

 

FOTO: Člen Predsedníctva ÚV KSS, minister kultúry SSR, národný umelec Miroslav Válek odovzdal 2.mája novovymenovaným zaslúžilým umelcom diplomy o udelení tohto čestného titulu. M.Válek odovzdáva diplomy zaslúžilých umelcov: Členovi činohry Novej scény v Bratislave Vladimírovi Müllerovi. Foto: Archív TASR, autor M.Borodáčová, 2.mája 1979.