Rok 1953: V uliciach československých miest zavládol smútok
Utíchli stroje, zastavil sa čas. Po uverejnení správy o smrti predsedu Rady ministrov ZSSR a tajomníka ÚV KSSZ J. V. Stalina 6. marca 1953, zaľahol smútok na našu krajinu. Smútia starí a i mladí.
"Štátne zástavy lemované čiernou stuhou spustili na pol žrde. Do okien vyložili čiernou stuhou pretiahnuté portréty Josifa Vissarionoviča Stalina. Objavili sa heslá Stalin žije v nás, v srdci každého poctivého človeka...
Všetci si uvedomujeme, že len vďaka víťazstvu socializmu v ZSSR, ktoré je úzko spojené s menom Stalina, môžeme prikročiť aj u nás k socialistickej výstavbe vlasti. Preto jeho smrť nás zasiahla hlboko", píše sa v archívnej správe TASR.
Josif Vissarionovič Stalin, vlastným menom Džugašvili (1879-1953) bol od roku 1901 profesionálnym revolucionárom. Dostal stranícku prezývku Stalin, ktorú používal ako meno. V rokoch 1902-1913 bol šesťkrát zatknutý a poslaný do vyhnanstva, štyrikrát z neho utiekol. Od marca 1917 sa zúčastňoval na príprave Októbrovej revolúcie, stal sa členom najvyšších orgánov boľševickej strany.
Keď v roku 1922 na pléne Ústredného výboru Ruskej komunistickej strany boľševikov (ÚV KSRb) bola zriadená nová funkcia, generálny tajomník, zvoleným do nej bol Josif V. Stalin. Vo funkcii generálneho tajomníka komunistickej strany bol až do svojej smrti. Po smrti Vladimira Iľjiča Lenina (1870-1924) sa Stalin vyhlásil za jediného pokračovateľa zosnulého vodcu proletárskej revolúcie a jeho učenia.
Stalin vykonal industrializáciu krajiny a násilnú kolektivizáciu roľníctva, ktorú dokončil v marci 1930. Roľníctvo ako triedu zlikvidoval. V polovici 30. rokov 20. storočia Stalin skoncentroval vo svojich rukách plnú moc v štáte. V druhej polovici 30. rokov 20.storočia nastal v Sovietskom zväze teror, vrcholom ktorého sa stali roky 1937-1938. Vyhľadávanie a likvidácia "nepriateľov národa" zasiahli nielen najvyššie stranícke miesta a v armáde, ale aj široké vrstvy obyvateľstva. Milióny ľudí vtedajšieho ZSSR na základe vymyslených, nedokázaných obvinení boli popravené alebo poslané do táborov.
Počas Veľkej vlasteneckej vojny (1941-1945) sústredil vo svojich rukách všetku politickú aj vojenskú moc ako predseda štátneho výboru obrany. Po skončení vojny sa stal ideológom a vykonávateľom "svetového socialistického systému", čo sa stalo jedným z hlavných faktorov vzniku studenej vojny aj vojenského i politického súperenia medzi ZSSR a Spojenými štátmi americkými.
Stalinovo telo bolo tri dni vystavené v Stĺpovej sále Domu odborov v Moskve. Neskôr 9. marca telo umiestnili do Mauzólea na Červenom námestí v Moskve vedľa sarkofágu s Leninom. V noci na 1. novembra 1961 jeho pozostatky z mauzólea vyniesli a pochovali do hrobu pri kremľovskom múre.
