Sekcia

Rok 1993: Na trhu sa objavili prvé telefónne karty

Pred 25 rokmi uviedli Slovenské telekomunikácie š. p. do prevádzky prvé kartové telefónne automaty na Slovensku.

 

     Prvých sto kusov verejných telefónnych automatov na telekarty rozmiestnili v Bratislave. Dali sa z nich uskutočňovať hovory miestne, medzimestské a medzinárodné. Telefónne karty do telefónnych automatov vyrábala francúzska spoločnosť Schlumberger. 

    Ani nie po dvoch desaťročiach nárast používania služieb mobilných telefónov a sietí, znížil dopyt po verejných telefónnych automatoch (VTA), a tak Slovak Telekom pristúpil v roku 2013 k znižovaniu ich počtu v uliciach miest a obcí. Umožnilo mu to rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR z augusta 2012.

Pohľad na predvádzanie užívania nových telefónnych automatov. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/12. januára 1993

 

     Najväčší záujem o telefonovanie z verejných telefónnych automatov bol v 90. rokoch 20. storočia. Vtedy sa ich počet na Slovensku odhadoval na viac ako 16 tisíc. V roku 2015 bolo na Slovensku už iba 166 VTA. Najviac ich zostalo v Martine - šesť, v Bratislave štyri a v ďalších väčších mestách po tri.

     Prvé telefónne prístroje sa na území bývalého Československa objavili v roku 1881, teda päť rokov po tom, čo zaň profesor Alexander Graham Bell získal v Spojených štátoch amerických patent. Jeden z prvých hovorov uskutočnil v apríli 1881 majiteľ Ladvickej bane, nemecký podnikateľ zo saskej kamenice Richard Hartmann. Telefonoval z firemnej budovy v Ladviciach na stanicu Ústecko-teplickej dráhy v Duchcove. V Prahe vznikla v októbri toho istého roku spoločnosť Pražské podnikateľstvá pre telefóny. Jej zakladateľom bol Jan Palacký. Spoločnosť vybudovala v roku 1882 v Prahe prvú ústredňu s 11 účastníkmi. V zime toho istého roku vyšiel aj prvý telefónny zoznam s 98 účastníkmi. Prahu s Viedňou prepojila medzimestská ústredňa hneď v prvý rok telefonovania z nášho územia v roku 1891, o päť rokov neskôr (1896) už bolo mesto napojené na medzištátnu telefónnu sieť.

    Bratislava sa dočkala svojej prvej telefónnej siete v roku 1884. Vybudoval ju podnikateľ K. Kragl a mala 12 účastníkov. Ďalšie telefónne siete boli zriadené v Košiciach, Komárne a Nitre.

Pohľad na predvádzanie užívania nových telefónnych automatov. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/12. januára 1993

 

     Po druhej svetovej vojne sa začal v Československu vo veľkom rozvíjať telekomunikačný priemysel. V auguste 1946 bol založený koncernový podnik Tesla, ktorý zlúčil 16 samostatne dovtedy dobre fungujúcich závodov. V roku 1951 zriadili aj na Slovensku, v Liptovskom Hrádku, nový závod Tesla, v ktorom sa vyrábali telefónne prístroje s príslušenstvom. V roku 1953 vznikol Výskumný ústav Telekomunikácií, v tom istom roku sa ukončila úplná telefonizácia republiky, čím sme získali aj svetové uznanie.

     Telefonovanie bolo v jeho počiatkoch veľmi nákladnou záležitosťou. Rozhovor po „drôte“ sa vyrovnal cene uhlia, či litru kvalitného vína. Dostupnejším sa stalo v roku 1911, keď zriadili prvý verejný telefónny automat. Ešte pred prvou svetovou vojnou bolo na Slovensku 7854 telefónnych staníc v 450 obciach. Prahu s Bratislavou spojil telefónny kábel v roku 1925, čo podstatne skrátilo čakaciu dobu na telefonické spojenie z 1 až 3 hodín na 4 až 12 minút. Prvý telefonát cez oceán bol naviazaný v roku 1928. Kvalita telefonovania sa zvýšila po druhej svetovej vojne. V koncernovom podniku Tesla sa začali vyrábať automatické telefónne ústredne (typ P51), čím sa umožnila ďalšia telefonizácia ČSR. Poslednou obcou, ktorá sa pripojila v republike na telefónnu sieť bola východoslovenská dedina Krajná Bystrá pri Svidníku v roku 1953.

V Žilinskom kraji ztelefonizovali v prvej päťročnici 231 obcí. Dôkazom rýchleho tempa telefonizácie je skutočnosť, že pri vstupe do päťročnice malo v kraji telefón len 52,8 percent z celkového počtu obcí. Zapojením obce Kopec na telefónnu sieť dokončili pracovníci Krajskej správy spojov - Spojmontu v Žiline telefonizáciu Žilinskéhoh kraja. Montéri Ľudovít Letko a Štefan Lopušan naťahujú telefónne drôty. Foto: archív TASR, autor J. Koláček/20. augusta 1953

 

     Vo svete boli telekomunikácie považované nie za službu, ale za výrobnú silu, pretože mali kľúčový význam pre chod a rozvoj národného hospodárstva. V bývalom Československu bol podiel investícií do tohto odvetvia jedným z najnižších vo svete. Telefónna sieť bola vybavená zastaranými zariadeniami, takisto hustota telefonickej siete patrila medzi najnižšie v Európe. Do roku 1969 sa dalo volať medzimesto len cez spojovateľku na medzimestskej ústredni. V medzinárodnom styku fungovala väčšinou poloautomatická prevádzka. Prvé automatické medzinárodné spojenie sa uskutočnilo 1. novembra 1969 s poľskou Varšavou.

     Na konci 6. päťročnice (1980) bolo v ČSSR 864 tisíc telefónnych staníc (v roku 1953 ich bolo 85 tisíc) a 1507 verejných telefónnych ústrední, z toho bolo 90 percent automatizovaných. Prvá mobilná rádiotelefónna sieť Nordic Mobile Telephone (NMT) bola spustená v roku 1991. Prvé mobilné telefóny boli veľké a drahé, preto nebol systém mobilnej komunikácie spočiatku rozšírený. Svoje miesto mali preto na telefónnom trhu verejné telefónne automaty, ktoré neustále zvyšovali komfort svojich služieb.

Prvé kartové telefónne automaty na Slovensku rozmiestnili v týchto dňoch na území Bratislavy v počte 100 kusov pracovníci Slovenských telekomunikácií š. p. Riaditeľstvo telekomunikácií. Foto: archív TASR, autor V. Benko/28. januára 1993