Sekcia

Rok 1992:  Slovenský parlament schválil Deklaráciu o zvrchovanosti SR

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky si občania krajiny pripomínajú 17. júla pamätným dňom.

 

 

Slovenská národná rada (SNR) tento dokument schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky. Na základe zákona Národnej rady SR z 20. októbra 1993 sa tento deň stal pamätným dňom.

Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku Občianska demokratická strana a Hnutie za demokratické Slovensko dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie.

Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany. Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

 

 

FOTO: Vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. Predseda vlády SR V.Mečiar s manželkou na balkóne SNR. Foto: Archív TASR, autor D.Šulla, 17.júla 1992.

 

Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr - 17. júla 1992 - sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente.

Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie dokumentu za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.

 

 

FOTO: Vatra na Devíne na počesť prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska, kde sa zhromaždilo okolo 4 tisíc občanov. Foto: Archív TASR, P.Neubauer, 17.júla 1992.

 

Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov Českej republiky, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia  Michal Kováč prečítal posolstvo 56 slovenských poslancov FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu Deklarácie.

Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z HZDS, 15 zo SNS a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.

Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov "Vatry zvrchovanosti".

 

 

FOTO: Vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska Pán Klaus, láskavo nám napíš, čo sme ti spravili, že nás tak trápiš ” - jeden z transparentov. Foto: Archív TASR, autor D.Šulla, 17.júla 1992.
FOTO: Vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. Oslava prijatia Deklarácie. Foto: Archív TASR, D.Šulla, 17.júla 1992.
FOTO: Vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. Oslava prijatia Deklarácie. Foto: Archív TASR, D.Šulla, 17.júla 1992.