Rok 1984 a 1988: Míting Pravda–Televízia-Slovnaft zažíva žrdkársky ošiaľ

Atletický míting začal písať svoju históriu v roku 1957, kedy niesol názov Veľká cena Pravdy. Noviny sa venovali popularizácii atletiky na Slovensku. Jedným z iniciačných faktorov bolo aj usporiadanie medzinárodného mítingu, ktorý denník finančne podporil.

Atletické podujatie sa prvých desať rokov konalo na škvarovom ovále štadióna Tehelné pole, potom sa presunulo na tartanovú dráhu na susedný Inter. Pomenovanie PRAVDA – TELEVÍZIA – SLOVNAFT dostal v roku 1973 a tak sa prepracoval medzi najuznávanejšie atletické  podujatia tej doby.

Na míting do Bratislavy prichádzalo čoraz viac svetových atlétov, ktorý tu podávali skvelé výkony. Do povedomia svetovej športovej verejnosti sa však podujatia zarylo v roku 1984.

Ľudia boli zvedaví na našich športovcov i svetovú extratriedu.  V roku 1984 sa najviac pozornosť sústredila na mladého Ukrajinca, reprezentanta vtedajšieho Sovietskeho zväzu Sergeja Bubku. Ten už v tom čase zvádzal súboje s najlepšími žrdkármi sveta. Odborníci očakávali skorý raketový štart tohto talentovaného atléta.

Nemuseli čakať dlho 26.mája 1984  prekonal neskôr legendárny Sergej Bubka na bratislavskom štadióne latku vo výške 585 centimetrov a odštartoval tak sériu svetových rekordov, ktorá trvala neustále až do roku 1994.  Za celý tento čas ju pod holým nebom iba raz prerušil Francúz Tierry Vigneron  a to v auguste 1984.

V spomínanom roku 1984 prekonal Bubka rekord ešte na troch štadiónoch. Na atletickom nebi vyšla hviezda, ktorá bola vždy stredobodom pozornosti a očakávali sa od nej mimoriadne výkony a víťazstvá. Po štyroch rokoch v júni 1988 daroval Sergej Bratislavčanom nový svetový rekord, ktorý mal však už mal magickú hodnotu 605 centimetrov.

Sergej prekonal svetový rekord na otvorenom štadióne celkovo 17 krát a zastavil sa na hranici 614 centimetrov. Približne rovnaký počet svetových výkonov skočil aj v hale, najlepší mal 615 centimetrov.

Na dvojdňový atletický míting každý rok cestovali aj žiaci atletickej triedy ZŠ Nábrežie mládeže z Nitry. Vidieť svetové hviezdy bolo vtedy pre nich naozajstným zážitkom. Jedným z týchto žiakov bol aj vtedy 14-ročný Daniel Ács, ktorý bol na štadióne aj v čase spomínaného svetového rekordu.

„Naše miesta boli vpravo od hlavnej tribúny a žrdkársky sektor bol presne oproti tribúne na opačnej strane. Pozorne sme sledovali celý priebeh, ale keď postavili na stojany latku do výšky svetového rekordu všetci sme pribehli ako najbližšie sa dalo. Bubka preletel cez latku, ktorá bola asi vo výške našich hláv a nie veľmi ďaleko od hľadiska,“ spomína Ács.

Dodal, že všetci spolužiaci mali obrovskú radosť, pretože to  bol prvý svetový rekord, ktorý videli na vlastné oči. O tri roky neskôr sledoval Daniel ešte rekordný hod oštepára Jana Železného na štadióne Stavbára Nitra.

„Spomínam si ako sme lovili na pétéeske  autogramy za vstupnou bránou štadióna. Bol som blízko takých športovcov ako Avdejenko, Juantoréna, Bugár, Fibingerová, Bubka, Kocembová, Delis, Bykovová,  Kedir či Martinéz a mnohí ďalší. Dodnes si pamätám tie mená a doma mám odložené ich autogramy,“ konštatoval bývalý atlét.

Keďže atletike sa venuje aj Danielova dcéra, pozorne sleduje športové dianie na Slovensku v tejto oblasti. Práve jej vždy rozpráva o slávnom mítingu, ktorý žiaľ pred niekoľkými rokmi už pod zmeneným názvom Grand Prix Bratislava prestali organizovať.

„Myslím, že všetci, ktorí máme radi kráľovnú športu sme s potešením prijali správu, že sa míting bude znovu organizovať. Jeho obnovenie asi nebude jednoduché, ale organizátorom držíme palce,“ uzavrel Daniel Ács.

Míting však v minulosti neponúkal iba možnosť sledovať najlepších atlétov sveta pri ich výkonoch na štadiónoch. Mladým talentovaným športovcom v žiackych a dorasteneckých kategóriách umožnil pred začatím oficiálneho programu pretekať na dráhe i v jednotlivých sektoroch, kde sa následne predstavili ich veľké atletické vzory.