Rok 1953: Dosky z kukuričných šuľkov šetria drevo
Už niekoľko mesiacov je v petržalskom závode Preglejka v plnom prúde priemyselná výroba likusových dosák z kukuričných šúľkov.
Zdanlivo bezcenný odpad - odzrnené kukuričné šúlky sa od nepamäti používali ako palivo, materiál na vysypávania výmoľov, jám a iné podradné účely. Len v poslednom čase siahla chémia po tejto surovine, aby v ňom hľadala lacný a hojný zdroj látok, ktoré by nahradilo cennejšie suroviny. Kukuričné šúlky majú dobré mechanické vlastnosti. Znesú pomerne vysoký pozdĺžny tlak, sú ľahké, málo nasiakavé, bobtnajú desaťkrát pomalšie ako drevo a skvele izolujú teplo a chlad. A tak vznikla myšlienka využiť tieto vlastnosti pri výrobe zvláštnych dosák.
Už niekoľko mesiacov v petržalskom závode Preglejka je v prúde priemyselná výroba dosák z kukuričných šúľkov, tzv. likusových dosák. Likusové dosky znamenajú až 75 % úsporu drevnej hmoty a svojimi tepelno i zvukovo izolačnými vlastnosťami, nízkou váhou a odolnosťou proti vlhkosti predstihujú laťovky. Sú predurčené ako nová hmota v stavebníctve, nábytkárskom priemysle a v iných odvetviach, najmä tam, kde sa doteraz používajú dosky väčšej hrúbky.
A čo je najhlavnejšie, na ich výrobu sa používa surovina, ktorej máme dostatok a šetrí sa tak veľmi cenné drevo našich lesov.