Prvý slovenský operný spevák sa narodil pred 115 rokmi
Repertoár Janka Blaha obsahoval vyše stodvadsať postáv svetovej i domácej opernej tvorby
Od narodenia prvého slovenského profesionálneho operného speváka Janka Blaha uplynie vo štvrtok 15. septembra 115 rokov. Patril medzi interpretov tenorových partov.
Na scéne Slovenského národného divadla (SND) pôsobil v rokoch 1926–1967. Jeho repertoár obsahoval vyše stodvadsať postáv svetovej i domácej opernej tvorby, a to klasickej i súčasnej. Vynikal predovšetkým v dielach Bedřicha Smetanu a patril k oporám súboru i v mozartovských naštudovaniach. Spieval s úspechom tiež v talianskej, francúzskej, nemeckej a ruskej klasike i v pôvodných operách slovenských skladateľov.
Venoval sa aj koncertnej činnosti ako interpret tenorových partov oratoriálnej a kantátovej tvorby. Pre slovenskú hudobnú tradíciu mala osobitný význam jeho interpretácia sólového partu kantáty Eugena Suchoňa Žalm zeme podkarpatskej, ktorá premiérovo odznela v roku 1938. Spev učil na Štátnom konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako pedagóg vychoval mnoho významných operných spevákov a pedagógov. Medzi jeho žiakov patrili napríklad Gabriela Beňačková, František Livora, Anna Kajabová-Peňašková.
Janko Blaho sa narodil 15. septembra 1901 v Skalici. Na Univerzite Karlovej v Prahe vyštudoval právo, ale ťahalo ho viac k spevu ako do advokátskej kancelárie. Popri štúdiu zákonov teda súčasne študoval spev u Kristíny Morfovej a neskôr v talianskom Miláne.
Osobitnou oblasťou jeho umeleckého záujmu boli ľudové piesne. Bol zberateľom a autentickým interpretom piesní zo západného Slovenska - najmä zo Záhoria. Ľudové piesne, ktoré sám zozbieral vydal v piatich zväzkoch. Vystupoval na koncertoch, estrádach a iných kultúrnych podujatiach a nahral mnoho piesní v rozhlase. V roku 1966 mu udelili titul národný umelec.
Zomrel 24. apríla 1981 v Bratislave vo veku 79 rokov. Pochovaný je na rímskokatolíckom cintoríne v rodnej Skalici.