Rok 1949: Na mape Slovenska pribudlo Partizánske
V nedeľu 13. marca 1949 sa Baťovany slávnostne premenovali na Partizánske. Súčasne boli povýšené na sídlo nového okresu.
Baťovany mali na rozdiel od iných slovenských obcí a miest relatívne krátku históriu. Svoj príbeh začali písať 8. augusta 1938 keď sa začali výkopové práce na novej továrni na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Fabriku budovali na pozemkoch obce Šimonovany, ktoré v roku 1938 odkúpili Moravské a slovenské strojírny patriace pod obuvnícky koncern Tomáša Baťu. Ich väčšinovým vlastníkom bol jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa.
Súčasne s fabrikou sa v Šimonovanoch začali stavať podľa architekta zlínskej stavebnej kancelárie firmy Baťa Vladimíra Karfíka aj domy pre zamestnancov. Osadu nazvali Baťovanmi. Po vzniku Slovenského štátu zmenil Jan Baťa špecializáciu továrne. Namiesto plánovanej strojárskej výroby sa v Šimonovanoch-Baťovanoch začali šiť topánky. Zo začiatku malá obytná osada pre zamestnancov fabriky sa postupne zmenila na modernú obytnú štvrť. V roku 1943 žilo v Baťovanoch už 2067 obyvateľov.
Šéf Baťovho veľkostatku podporuje SNP
Počas 2. svetovej vojny sa v Baťovanoch sformovala ilegálna bunka vtedy zakázanej Komunistickej strany Slovenska. Skupina vydávala a rozširovala protifašistické letáky. Popritom sa získavali zbrane a ľudia sa pripravovali na otvorený boj proti okupantom. K odboju sa pridal aj správca Baťovho veľkostatku v Šimonovanoch Jozef Trojan. Povstalcov materiálne zásoboval obuvou, muníciou, odevami, proviantom a pod. V novembri 1943 sa stal podpredsedom Revolučného národného výboru, ktorý vznikol v Šimonovanoch.
"Baťovec" partizánskym veliteľom
Keď 30. augusta 1944 rozhodol generál Ján Golian, že povstalci z okolia Baťovian sa postavia na ozbrojený odpor voči nepriateľovi, z Trojana sa stal veliteľ Hornonitrianskych partizánskych jednotiek. Partizáni obsadili fabriku a vyzývali robotníkov, aby sa postavili so zbraňou v ruke proti nepriateľovi. Do bojov nastúpilo okolo 2000 povstalcov. Baštu povstania Hornej Nitry – Baťovany dobili Nemci 9. septembra 1944, oslobodené boli 2. apríla 1945.
Hneď po vojne vznikol v Baťovanoch Miestny národný výbor, ktorý koordinoval práce na obnove vojnou zničenej obce. Jeho predsedom sa stal Jozef Trojan. Baťovany sa postupne stali samostatnou osadou, ktorá mala železničnú stanicu, stanicu národnej bezpečnosti, nemocnicu, poštu, školu, rímsko-katolícku i evanjelickú faru, obchody. Kým v roku 1948 mala materská obec Šimonovany 650 obyvateľov, Baťovany 3450 a ich počet stále rástol. Priemyselná osada už mala všetky atribúty mesta. Mestský štatút im bol udelený 18. novembra 1948. Dňa 9. februára 1949 boli premenované na Partizánske. Továreň bola na počesť obyvateľov, ktorí sa zapojili do SNP premenovaná na Závody 29. augusta (ZDA), riaditeľom podniku bol Jozef Trojan (v decembri 1949 bol zatknutý a obvinený z vlastizrady. Stal sa obeťou komunistických čistiek, dňa 16. októbra 1953 bol odsúdený na trest smrti a popravený).
Oficiálna slávnosť premenovania Baťovian na Partizáske sa konala 13. marca 1949. Do mesta prišla vládna delegácia na čele s predsedom Slovenskej národnej rady Karolom Šmidkem a podpredsedom vlády a zároveň predsedom KSS Viliamom Širokým. Predstaviteľom mesta odovzdali dekrét o premenovaní a zároveň vzniku sídla nového okresu Partizánske.
Od oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou vyrástla niekdajšia malá baťovská osada Baťovany v moderné socialistické mestečko, ktoré nesie hrdý názov bojovníkov za slobodu proti okupantom — Partizánske. Vďaka starostlivosti strany a vlády o pracujúcich rástli pri rozširovaní Závodov 29.augusta súčasne i nové bytové jednotky, školy a iné sociálne, kultúrne a telovýchovné zariadenia pre pracujúcich. V Partizánskom nezabúdajú ani na zlepšenie vzhľadu nového socialistického mestečka. Na voľných priestranstvách budujú parčíky, kvetinové záhony, sadia zeleň, ovocné a okrasné stromy.
