Omšenie: Raritou obce je vodovod z čias Rakúsko-Uhorska
Obec v Trenčianskom okrese leží v údolí potoka Teplička v juhozápadnej časti Strážovských vrchov, asi päť kilometrov východne od kúpeľného mestečka Trenčianske Teplice.
I keď prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1332, je zrejmé, že ľudia sa v údolí usadili pravdepodobne už v mladšej dobe bronzovej (1800 – 700 rokov pred naším letopočtom).
História obce bola úzko spätá s dianím v susedných Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne, podľa historikov je teda viac ako isté, že v Omšení sa objavili aj Rimania za čias Marka Aurélia, ktorí zanechali na trenčianskej skale nápis z roku 178 nášho letopočtu. K hustejšiemu osídleniu horskej obce došlo pravdepodobne v čase vpádov polodivých južných národov.
Názov obce má pravdepodobne pôvod v machu
Pôvod názvu obce nie je dodnes úplne jasný. Niektoré zdroje tvrdia, že vznikol v súvislosti s náboženskými obradmi – omšami. Pravdepodobnejšia je však verzia, ktorú v obecnej kronike uvádza učiteľ Pavol Fecek. Podľa nej názov obce určila povaha a rozloha kraja. „Holé skaly vľavo i vpravo od obce boli iste obrastené machom, a teda mach – kraj omošený, miesto omošené – z toho Omšenie,“ uvádza sa v historických materiáloch.
V počiatkoch feudalizmu patrila pôda v Omšení kráľovi. Začiatkom 14. storočia daroval kráľ pôdu rodine podžupana a kapitána Trenčianskeho hradu Pavla Baračkaia. Niektoré časti chotára vlastnila rodina Podmanických a iní zemania. Tamojšie obyvateľstvo sa venovalo najmä chovu oviec, ovca preto nechýba v erbe obce. Na pôvodnej pečati zo 17. storočia bola ovca obrátená vpravo, v dnešnom erbe je obrátená vľavo.
Najvýznamnejším rodákom je spisovateľ a kňaz Daniel Krman
Obec Omšenie si v budúcom roku pripomenie 685. výročie od prvej písomnej zmienky. Podľa zástupkyne starostu Marcely Malovej bude súčasťou osláv aj krst prvej rozsiahlej monografie nazvanej Omšenie – dejiny a duša obce v kocke.
„Bolo by vhodné, aby bola komplexne zmapovaná história a súčasnosť obce v jednom celku. Niektoré kroniky sa už stratili a ľudí postupne začína zaujímať tá história,“ doplnila Malová.
Monografia by mala mať vyjsť v náklade asi 1000 kusov a o príspevok na jej vydanie požiadala obec aj Trenčiansky samosprávny kraj. Okrem informáciách o prírode, histórii, obecných symboloch, cirkevnom vývoji, pamiatkach, školstve, ľudových tradíciách, spoločenských organizáciách nebudú v monografii chýbať ani významné osobnosti Omšenia.
Najvýznamnejším rodákom z Omšenia bol barokový spisovateľ a evanjelický kňaz Daniel Krman, ktorý sa narodil sa v Omšení v roku 1663. Pri príležitosti 300. výročia narodenia mu pri vchode do budovy základnej školy v roku 1963 odhalili pamätnú tabuľu.
Obec má vodovod už vyše 100 rokov
Najväčším bohatstvom Omšenia je veľké množstvo kvalitnej pitnej vody v Strážovských vrchoch. Podľa zástupkyne starostu Marcely Malovej prameň vytryskne prakticky všade, kde sa zavŕta do zeme.
Omšenie sa môže pochváliť skutočnou raritou – vodovodom ešte z roku 1900, ktorý je najstarším široko-ďaleko a jedným z najstarších v Rakúsko-Uhorsku. Postaviť ho dali rakúsko-uhorské úrady po tom, ako na následky pitia vody z kontaminovaného potoka zomrelo v obci na týfus viac ako 100 detí.
Omšenskú svadbu poznajú na celom Slovensku
Ďaleko za hranicami chotára sa preslávila folklórna skupina, ktorú pôvodne založila v roku 1969 mama súčasnej zástupkyne starostky Marcely Malovej Jozefína Volkmerová. Nadšená ochotnícka divadelníčka a propagátorka folklóru sa venovala zbieraniu starých ľudových piesní a zvykov, zbierala ľudové kroje.
„Rodičia prišli do Omšenia v 50. rokoch minulého storočia, keď sem otca preložili ako učiteľa z Trenčína. V roku 1970 zostavila mama zo zozbieraných materiálov dvojhodinové folklórne pásmo Omšenská svadba, s ktorým vystúpili na folklórnych slávnostiach v Trenčíne, Mníchovej Lehote a Starom Hrozenkove,“ priblížila zástupkyňa starostu.
V roku 1996 potom vzniklo nové autentické dvojhodinové pásmo Omšenská svadba, s ktorým sa 34-členný súbor už pod názvom Dolina predstavil pri príležitosti 665. výročia prvej písomnej zmienky o obci. V roku 1999 nahral Omšenskú svadbu Slovenský rozhlas a odvysielal ju v rámci hudobno-slovnej relácie Klenotnica ľudovej hudby na rádiu Regina,“ doplnila Malová.
Odvtedy sa FS Dolina predstavila na mnohých podujatiach v Trenčianskom okrese i ďaleko za jeho hranicami, získala množstvo ocenení nielen za Omšenskú svadbu, ale aj za mnoho ďalších folklórnych pásiem. Momentálne má Dolina 15 členov, vedúcou je Helena Matuščinová a v lete si galaprogramom pripomenula 20. výročie svojho „druhého“ vzniku.
Omšenie je v súčasnosti modernou obcou atakujúcou počtom obyvateľstva dvojtisícovú hranicu. Má kompletnú infraštruktúru, poštu, školu, škôlku, niekoľko predajní potravín a pohostinstiev.
Zdroj: TASR, Obec Omšenie
Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy