Naďa Kotršová stála pri zrode prvej inscenácie bratislavského tv štúdia

     Herecký register N. Kotršovej bol široký a siahal od hrdinských vlasteniek, cez komediálne vidiečanky až k dramatickým postavám mestských paničiek. Najviac však vynikla v klasickom divadelnom  repertoári, kde mohla uplatniť svoju oduševnenosť i atraktívny zjav.

     Nadežda (Naďa) Kotršová sa narodila 21. apríla 1927 v českej Opave. Po ukončení štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1950) účinkovala v divadlách v Považskej Bystrici, Žiline a v Košiciach, až pokým sa v roku 1966 stala členkou činohry Novej scény v Bratislave, kde umelecky pôsobila už počas stredoškolských štúdií.

     Spočiatku hrávala Naďa Kotršová prevažne v inscenáciách slovenských a českých autorov. V tomto druhu repertoáru presvedčivo vytvorila žánrovo aj charakterovo rozmanité podoby žien. Početne menšie, ale pre jej umelecký vývin oveľa podnetnejšiu skupinu tvorili postavy vo svetovom a domácom klasickom repertoári.

     Významný úspech dosiahla v titulnej postave Márie Stuartovej akcentujúc strohosť, heroickú dôstojnosť a vznešenosť hrdinky.

     Herečka sa v niekoľkých prípadoch postavila aj pred filmovú a televíznu kameru. Naďa Kotršová stála pri zrode vôbec prvej inscenácie bratislavského televízneho štúdia, ktorou bola v roku 1956 Hájnikova žena. Následne si zahrala napríklad v drámach Výhybka (1963) a Deň slnovratu (1973) alebo v televíznych snímkach Slávny pes (1971), Tereza (1976), Výlet do mladosti (1983), Portrét Doriana Graya (1988) či Priateľstvá padajúceho lístia (1998). Jej poslednou filmovou úlohou bola postava starej mamy vo filme českej režisérky Alice Nellis Výlet (2002).

     Príležitostne sa venovala aj prekladu, do slovenčiny v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia preložila napríklad autobiografiu Marlene Dietrichovej Berte len môj život (1985).

     Nadežda Kotršová zomrela 27. novembra 2009 v obci Studienka vo veku 82 rokov.