Sekcia

Medzev: Mesto sa preslávilo kováčskym remeslom

História mesta je úzko spätá s hámorníctvom, ktoré tam kedysi prekvitalo. Výrobky z medzevských kováčskych dielní putovali do celého sveta.

FOTO: Medzev dostal titul slobodné kráľovské mesto už v roku 1618 od uhorského kráľa Matyáša. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 25. aprila 1966

 

Prvá písomná zmienka o meste Medzev je z roku 1352. „Aj keď nepriame indície sú, že Medzevčania tu žili oveľa skôr,“ tvrdí prednosta Mestského úradu v Medzeve Jozef Schmiedl.

História mesta je spojená s nemeckým osídlením. "Tunajšie územie bolo málo osídlené a vtedajší uhorskí králi chceli svoju krajinu pozdvihnúť, tak pozvali kolonistov. Nemecko bolo vtedy preľudnené, zmietalo sa vo vojnách, a tak sa z nemeckých oblastí ľudia vysťahovali do celej Európy," vysvetlil Schmiedl.

Tatársky vpád prispel podľa jeho slov k tomu, že sa územie dnešného Medzeva ešte viac vyľudnilo a bolo treba ešte viac osadníkov.

Významným obdobím pre Medzev bol rok 1372, kedy vznikli prvé hámre – dielne na spracúvanie kovov, ktoré sa stali základom hospodárskeho rozvoja mesta.

 

FOTO: Pohľad na hámor s vodnou nádržou. Foto: Archív TASR, autor Gerda, 30. júla 1966

 

Prednosta Mestského úradu Jozef Schmiedl vysvetlil že, hámor je dielňa so strojom, ktorý poháňa voda. "Je to vlastne 'buchár', ktorý sa používa i dnes, len tie dnešné sú na hydraulický alebo mechanický pohon. Kováči potrebujú veľkú silu, aby sformovali železo," doplnil s tým, že v Medzeve boli dvojaké hámre, a to železiarske, kde zo surového železa vznikala oceľ, a potom kováčske, kde sa vyrábali výrobky pre spotrebný priemysel.

"V najlepších časoch, koncom 19. storočia ich tu bolo 109. Ekonomicky to bola významná záležitosť. V Medzeve sa vyrábalo hlavne hospodárske náradie, to znamená motyky, lopaty, sekery, ako aj pluhové ostria, ktoré sa vyvážalo na trh do celého Uhorska, na Balkán, ale aj do západnej Európy a sú zmienky o tom, že sa vyvážali aj do Južnej Ameriky a Afriky. Hovorí sa tiež o kováčoch, ktorí vyrábali klince, a šindliaroch, ale nemáme o tom priamy dôkaz. Existujú zmienky o tom, že medzevskí pokrývači pomáhali pokrývať aj strechy Kremľa, keď sa staval. Tie prvé hámre dodávali materiál aj pre stavbu košického Dómu svätej Alžbety," prezradil Schmiedl.

 

FOTO: Na pracovisku, kde je vedúcim Michal Šmer, pracujú najlepší kováči, ktorí za smenu vykujú až po 500 kusov krompačov. Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 18. mája 1959

 

Úpadok hámorníctva v Medzeve prišiel podľa jeho slov s priemyselnou výrobou a zavŕšilo ho znárodnenie po roku 1948, kedy jednotlivé dielne zanikli. "Dnes máme dva hámre, ktoré sa dá vidieť, že sú kompletné. Jeden spravuje Technické múzeum, je v Štóskej ulici, ale ten nie je schopný práce. Jediný hámor, ktorý je schopný normálne pracovať ako v minulosti, je hámor v Šugovskej doline, ktorý je aj Národnou kultúrnou pamiatkou a je vo vlastníctve mesta," skonštatoval Schmiedl.

Ako povedal, nepracuje sa v ňom, ale využívajú ho na ukážku a dá sa v ňom vyrobiť použiteľný rýľ alebo motyka. "Prezident Rudolf Schuster keď bol vo funkcii, tak preslávil ten hámor tým, že sem priviedol vzácnych hostí zo zahraničia. Predviedol im tu kováčske remeslo a jednak ich nechal aj vyskúšať si to. Po tom každý z nich dostal kováčsky výučný list," vysvetlil Schmiedl.

 

FOTO: Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve. Na snímke správca múzea Štefan Kraus. Foto: TASR, autor F. Iván, 16. decembra 2016

Múzeum kinematografie založil bývalý prezident

Zaujímavú zbierku kamier, premietacích strojov a fotoaparátov ponúka Slovenské technické múzeum – Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve v okrese Košice-okolie. Okrem starých fotoaparátov tam môžu návštevníci vidieť i vzácne drevené kamery na nemý film.

"Je to múzeum kinematografie, kde je zbierka takmer 500 exponátov od premietačiek po kamery na nemý film a fotoaparáty. Toto všetko pán prezident Rudolf Schuster daroval štátu, patrí to Technickému múzeu v Košiciach," priblížil správca múzea Štefan Kraus.

Zbierkové predmety, ktoré sa nachádzajú v múzeu, získal Rudolf Schuster vlastným zberom, kúpou alebo darom. Nechýbajú tam exponáty, ktoré dostal darom od prezidentov Václava Havla, Alexandra Kwasnewského, Johannesa Raua, Leonida Kučmu, švédského kráľa Carla XVI Gustava či Thomasa Klestila.

 

FOTO: Barokový morový stĺp Panny Márie – Immaculaty. Foto: TASR, autor F. Iván, 16. decembra 2016

Morový stĺp je spomienkou na epidémie v meste

Epidémie moru a cholery dodnes pripomína na medzevskom námestí oproti Rímskokatolíckemu kostolu Narodenia Panny Márie barokový morový stĺp Panny Márie - Immaculaty. Jeho existenciu potvrdzujú listiny z roku 1771.

"S najväčšou pravdepodobnosťou bol postavený na pamiatku zažehnania epidémií. V Medzeve boli štyri morové epidémie, posledná v roku 1715, a tiež epidémia cholery," tvrdí Schmiedl s tým, že morový stĺp má pripomínať obete moru a zároveň chrániť.

Na vrchole vyše 7-metrového stĺpa je umiestnená socha Panny Márie Immaculaty. Na každej strane trojbokého podstavca je plocha, na ktorej je umiestnená socha svätého Rochusa, svätého Floriána a svätého Jána Nepomuckého. Stĺp bol v roku 1967 zapísaný do štátneho zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

 

FOTO: Starý Meštiacky dom z 19. storočia, kde bolo sídlo rady a starostu. Foto: TASR, autor F. Iván, 16. decembra 2016

Pýchou mesta je zrekonštruovaný Meštiacky dom

Mesto Medzev má v súčasnosti viac ako 4000 obyvateľov. Radnici sa ho postupne darí zveľaďovať, a to i tým, že postupne opravujú jednotlivé objekty. V ostatných rokoch podľa prednostu Mestského úradu v Medzeve Jozefa Schmiedla zrekonštruovali námestie, hasičskú zbrojnicu, základnú školu, detské ihrisko, ako aj starý Meštiacky dom z 19. storočia.

"Bolo to sídlo rady a starostu mesta. V 20. storočí sa zanedbala údržba. Neskôr prvé poschodie zachvátil požiar. Chvíľu bolo poschodie opustené a schátralé, hrozilo, že o tú budovu prídeme, ale našťastie sa nám podarilo získať peniaze z európskych fondov na projekt rekonštrukcie, takže to ožilo," upresnil Schmiedl.

 

 

Mesto Medzev zviditeľnil predovšetkým jeho rodák, bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. "Tým, že sa stal prezidentom, tak sa mesto zviditeľnilo. Viac ľudí sa aj zaujímalo, kde to je a aké sú tu pomery. Trochu to zviditeľnilo i nemeckú menšinu, ktorá tu žije. Pán Schuster sa k nej priznáva a priznával sa, aj keď bol vo funkcii," povedal Jozef Schmiedl.

 

Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy