Sekcia

Medzany: V obci majú lokalitu, ktorú volajú Medzi medze

Pod Šarišským hradom, z opačnej strany, ako zvyknú jeho panorámu zobrazovať maliari, leží obec Medzany.

FOTO: Rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých v Medzanoch je Národnou kultúrnou pamiatkou. Foto: TASR, autor M. Kapusta, 10. marca 2017

 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248, „kedy Kráľ Bela IV. listinou potvrdil, že výmenou za tri štvrtiny desiatku odvádzaný tunajšími poddanými Jágerskému biskupovi Lambertovi, daruje mu pozemkové majetky v obci, ktoré patrili do hradného panstva Šariš,“ píše sa v historickej publikácii o Medzanoch.

Starosta obce Jozef Kipikaša pre TASR uviedol, že už v roku 1230, podľa niektorých publikovaných prameňov, dostal toto územie do majetku rád johanitov. Na území obce sa ťažila ruda. „Malo ísť o osídlencov z Nemecka, lebo stará časť obce sa dodnes nazýva Šváby,“ vysvetlil starosta. V časti Nižný Počkaj bola odkrytá polozasypaná banská štôlňa. Artefakty, ktoré na území obce objavili archeológovia tvoria súčasť stálej expozície Krajského múzea v Prešove.

Názov obce pochádza podľa historikov od slova medza vo význame hranica nejakého územia. Starosta doplnil, že ľudia, aby im úrodnú pôdu nesplavovalo, robili si na pozemkoch kaskády – medze. Dodnes sa zachovala jedna lokalita, ktorá ostala akoby v pôvodnom stave a volajú ju Medzi medze. Názov obce je v písomných materiáloch z 13. – 14. storočia zväčša rozšírený o maďarský výraz patak (potok). Kým sa názov ustálil do dnešnej podoby Medzany, používali sa viaceré  pomenovania obce pomaďarčené alebo ovplyvnené nemčinou ako Megepataka, Megye, Megepathaka, Megyepathak, Medgye.

 

FOTO: Celkový pohľad na obec Medzany. Foto: Archív Obecného úradu v Medzanoch

 

Do roku 1439 boli Medzany vlastníctvom kráľa a súčasťou hradného panstva Šariš. Poddanské obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu. Želiari a podželiari nemali v užívaní žiadnu pôdu, pravdepodobne pracovali na majerských pozemkoch.

Kipikaša uviedol, že poľnohospodársky motív sa nachádza aj v erbe obce. Heraldický erb vychádza z okrúhlej pečiatky obce, ktorá mala priemer 30 milimetrov a je datovaná rokom 1868. Keď obec pátrala po svojej histórii, pre pečatidlo boli až v Budapešti.

 V Medzanoch sa nosil typický šarišský kroj. Muži mali úzke vyšívané nohavice s čiernym vzorom - pričesy, ktoré sa vsúvali do čižiem. Na bielu košeľu si obliekali lajblík. Klobúk bol olemovaný trikolórou. Dodnes sú v obci ešte tri ženy, ktoré si do kostola obliekajú „kydle“ – krojované sukne. Vrchný kabátik si už prispôsobili terajšiemu štýlu obliekania.

 

FOTO: Na snímke zvonári manželia Kušnírovci pri evanjelickej zvonici. Foto: TASR, autor M. Kapusta, 10. marca 2017

 

Ján Kušnír už takmer 70 rokov zvoní na zvoní v evanjelickej zvonici. Začínal ešte ako chlapec, najprv iba občas zaskakoval za otca. Neskôr túto službu úplne prevzal doslova do vlastných rúk. Dlhé roky meral cestu do drevenej zvonice, ktorá stála v areáli bývalej evanjelickej školy. Tá časom schátrala. Novú zvonicu pristavili k budove bývalej školy, ktorá slúži ako evanjelický kostol. Z domu má Kušnír do zvonice len pár metrov. Aj tak je to z jeho strany istá forma obety, lebo sa mu ťažko chodí a musí si pomáhať paličkou.

Zvonenie si vyžaduje železnú presnosť a zodpovednosť. V bežný deň musí poťahovať zvony už o piatej hodine ráno, potom treba prísť ohlásiť pravé poludnie, opäť treba rozozvučať zvony večer o 18.00 h, a to za každého počasia.

V obci je aj rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Veriaci sa hlásia aj k Cirkvi bratskej, ktorá tu má svoju modlitebňu. V Medzanoch žije tiež niekoľko rodín, ktoré vyznávajú gréckokatolícku a pravoslávnu vieru.

 

 

Pred a po dvoch svetových vojnách negatívne ovplyvnilo rozvoj obce vysťahovalectvo. V 70. rokoch minulého storočia „vyhnalo“ z Medzian mnohé rodiny vládne rozhodnutie o vzniku strediskových obcí. V ostatných dedinách, medzi ktorými sa ocitli aj Medzany, došlo k útlmu.

„V roku 1974 sme presiahli hranicu 1000 obyvateľov. O desať rokov neskôr(1984) Medzany administratívne pričlenili k Veľkému Šarišu, aby ten získal štatút mesta. V Medzanoch začala platiť stopka pre výstavbu. Počet obyvateľov klesol na 502,“ opísal dopad socialistického plánovania na vývoj v obci starosta Medzian Jozef Kipikaša.

Po opätovnom osamostatnení obce, sa situácia zmenila. V Medzanoch dnes žije 854 obyvateľov. Vlani sa tu prihlásilo na trvalý pobyt 30 ľudí, v obci bolo 13 sobášov a narodilo sa sedem detí.

 

Zdroj: TASR, Obec Medzany

 

Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy