Kunešov: Dedinu v Kremnických vrchoch založili nemeckí kolonisti
V obci kedysi žilo približne 2000 obyvateľov. Dnes má Kunešov už len 219 obyvateľov.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1342. "Dedinu založili kolónie prichádzajúce z nemeckých oblastí na pozvanie uhorského kráľa, ako banícki odborníci, v záujme rozvoja baníctva," priblížila starostka Mária Slašťanová.
Dvojjazyčná tabuľa na začiatku obce Kunešov v okrese Žiar nad Hronom na prvý pohľad síce naznačuje, že miestni obyvatelia nemajú problém s nemeckým jazykom, ale pravda je už v súčasnosti iná. Kým v začiatkoch bola dedina osídlená nemeckými prisťahovalcami a v roku 1991 sa k nemeckej národnosti hlásilo približne 30 percent miestneho obyvateľstva, dnes je toto číslo oveľa nižšie.
V roku 1940 mala obec približne 2000 obyvateľov, z ktorých takmer všetci boli nemeckej národnosti. Kunešov kruto poznačili vojnové udalosti v rokoch 1944 a 1945. Obec utrpela veľké materiálne škody a takmer z dvoch tretín vyhorela. O život prišlo takmer 150 mŕtvych občanov.
"Najväčšia tragédia pre obyvateľov obce však paradoxne nastala po oslobodení, keď v mierových podmienkach mohla nastať obnova života v obci. Viac ako dve tretiny obyvateľov bolo nútených opustiť svoju rodnú obec a vlasť na základe, z dnešného pohľadu nespravodlivej, zásady kolektívnej viny nemeckej menšiny," priblížila Slašťanová.
Tvrdé represívne opatrenia v podobe straty občianstva a konfiškácie všetkého majetku postihli aj približne 500 obyvateľov obce, ktorí v Kunešove ostali. "Obnova života v obci v povojnových časoch pokračovala len veľmi pomaly," dodala.
Švábčinu už mnohí Kunešovčania nepoznajú
Starostka odhaduje, že ľudí, ktorí si ešte pamätajú na švábčinu (nemčina nemeckých kolonistov) a ktorí sa hlásia k nemeckej národnosti, je v súčasnosti len približne desať percent.
Mária Slašťanová si na švábčinu pamätá ešte z detstva. "Do mojich 15 rokov sme doma rozprávali v švábčine. Doma sme sa začali rozprávať po slovensky, keď som mala 20 rokov a keď som sa vydala. Prišiel domov manžel, tak aby vedel o čom sa rozprávame," zaspomínala si starostka.
Na švábčinu a miestne kulinárske zvyky je útla kuchárska kniha, ktorú zostavila Heike Lingrön. V nej opisuje, že kunešovská kuchyňa bola skromná, ale nápaditá a chutná. "Kto chce variť po kunešovsky, musí si zadovážiť veľké zásoby cesnaku," uvádza s tým, že vo veľkej miere sa v nej využívali zemiaky, múka a slanina. Boli totiž lacné, ale zároveň výživné a dobre zasýtili.
Výroba drevených hračiek a zachrána starej odrody slivky
Obec bola kedysi známa výrobou drevených hračiek a betlehemov. "Kunešov preslávilo stredisko ľudového rezbárstva s výrobou hračiek, betlehemov a drevených plastík. Kunešovčania ich kedysi chodili predávať na Vianoce do Kremnice," dodala Slašťanová.
Na tradíciu výroby drevených hračiek chce nadviazať miestny rezbár Alojz Patsch. Informácie o tom, že sa v dedine kedysi vyrábali drevené hračky, našiel podľa jeho slov v knihách. "Boli sme vlastne hračkárskou oblasťou. Naši predkovia ich vyrezávali, maľovali a chodili ich predávať na trh. Týchto našich nemeckých predkov volali 'kofy'," priblížil Patsch.
"Keďže sa k drevorezbe dostanem len počas zimy, tak ich plánujem robiť teraz cez zimné mesiace. Prvé, čo vyrobím, by som chcel dať deťom do škôlky," prezradil rezbár s tým, že miestni škôlkari ho navštevujú aj počas leta a rezbárčenie ich veľmi zaujíma.
Vášnivý rezbár sa okrem stružlikania venuje aj ovocinárstvu, a tak sa rozhodol, že pre budúce generácie zachráni starú odrodu slivky, ľudovo známu ako 'kozie cecky'.
"V dedine je len jedna takáto slivka. V bývalej farskej záhrade. Ja by som to chcel obnoviť pre deti, oplotiť ju, lebo nám tu robia zle jelene a srnčia zver," uviedol Patsch. Slivka je už podľa neho v zlom stave, no podarilo sa mu preštepiť ju na niekoľko ďalších mladých stromov.
"Nedávno som v rozhlase počul reláciu o starých sortách. Potešilo ma, že sa o to zaujímajú aj na vysokej škole vo Zvolene a Nitre," dodal s tým, že sám kedysi robil záhradníka a tak má k ovocinárstvu veľmi blízko.
Táto slivka patrí podľa neho k starým odrodám, ktoré sú chuťovo veľmi dobré a odolné voči škodcom. "Nenapadá ju žiadna šárka," dodal. O jednu sortu, a to slivky bystrické, už v obci úplne prišli a tak chce zachrániť aspoň túto.
Viac ako 70 percent obyvateľov Kunešova je dnes podľa starostky v dôchodkovom veku, mladí zväčša odchádzajú za prácou do iných miest. S výmenou generácií sa podľa jej slov stráca aj záujem o tradície odkazujúce na jej pôvodných obyvateľov.
Zdroj: TASR, Obec Kunešov
Prečítajte si ďalšie články uverejnené v rubrike Dedina vtedy