Rok 1967: Kolárovo sa stáva mestom
Písal sa rok 1967 a obyvateľov Kolárova prestali nazývať dedinčanmi. Obec sa opäť stáva mestom. Slávnostný akt odovzdania dokumentácie v súvislosti s udelením štatútu mesta sa odohral 14. októbra 1967.
Prvé písomné zmienky o usadlosti Gúta (pôvodný názov Kolárova) sa datujú až do polovice 13. storočia. Ľudia na tomto území s úrodnou pôdou však žili už mnoho storočí pred tým. V priebehu existencie mala usadlosť pod Žabím hradom niekoľko názvov ako napríklad: Malá Gúta, Stará Gúta, či Nová Gúta.
Kolárovo sa už v minulosti vyvíjalo ako opevnené mestečko, ktoré od panovníka získalo aj jarmočné práva. Napriek tomu však novodobý oficiálny štatút mesta získava až 1. novembra 1967.
„Pri príležitosti blížiaceho sa 700. ročného založenia Kolárova a skončenia patronátnej pomoci povodňou postihnutým oblastiam južného Slovenska, bola najväčšia obec v republike - Kolárovo povýšená na mesto,“ uvádza sa v archívnej správe TASR.
V súvislosti s udelením Štatútu mesta bol na námestí v Kolárove odhalený pamätník, ktorý má symbolizovať zrod Žitného ostrova. Jeho autorom je akademický sochár Ján Nagy z Komárna. Odhaliť slávnostne pomník pripadlo primátorovi mesta Praha Ludvikovi Černému.
Na podujatí sa zúčastnili čelní predstavitelia politického a spoločenského života v Československu. Delegáciu hostí viedol prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Alexander Dubček. Ten zároveň na stretnutí s občanmi predniesol slávnostný príhovor.
Na slávnostnom zhromaždení rovnako ocenili ľudí a patronátne podniky, ktoré sa najväčšou mierou podieľali na odstraňovaní následkov povodní a obnove Kolárova a okolitých obcí. Jedným zo štyridsiatky ocenených bol aj Rudolf Koníček z Pozemných stavieb v Komárne, ktorý si prevzal pamätnú plaketu.
