Sekcia

Jozef Lettrich patril medzi najvýznamnejších povojnových politikov

Dňa 17. júna 1905 sa v obci Diviaky (dnes mestská časť Turčianskych Teplíc) narodil JUDr. Jozef Lettrich.

 

     Jozef Lettrich bol predsedom Slovenskej národnej rady (1945-1948), povojnovým predsedom Demokratickej strany. Od marca 1948 žil v exile. Svoj život v emigrácii zasvätil myšlienke obnovy demokracie v Československu.

Príchod predsedu vlády K. Gottwalda do Bratislavy pri príležitosti 3. Slovanského dňa na Devíne. Predseda vlády K. Gottwald s predsedom SNR Dr. J. Lettrichom pri odchode zo stanice. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/5. júla 1947

 

     Jozef Lettrich študoval na gymnáziu v Turčianskom Sv. Martine, v rokoch 1925-1929 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po promócii pracoval ako súdny úradník v Bratislave, advokátsky koncipient vo Zvolene, právny referent Slovenskej všeobecnej úverovej banky. Neskôr mal vlastnú advokátsku kanceláriu v Bratislave. Popri tom sa venoval redaktorskej práci a štúdiu domácej a európskej politiky.
      

     V 30. rokoch minulého storočia sa Lettrich začal zaujímať o slovenský politický život. Angažoval sa v Agrárnej strane, zoznámil sa s jej popredným predstaviteľom Milanom Hodžom. V rokoch 1937-1941 bol generálnym tajomníkom Roľníckej osvety a prednostom oddelenia Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc. Po roku 1939 bol Lettrich ako odporca klérofašistického režimu a antifašista dvakrát väznený.

Nábožensko-národné slávnosti v Bratislave pri príležitosti 70. výročia narodenín Jeho svätosti Pápeža Pia XII. ako aj 25. výročie vysviacky prvých troch slovenských biskupov. Zástupcovia Čs. vlády minister vnútorného obchodu Dr. Ivan Pietor a minister zdravotníctva Dr. Adolf Procházka s predsedom Slovenskej národnej rady Dr.Jozefom Lettrichom na slávnostných bohoslužbách. Foto: archív TASR, autor L. Roller/3. marca 1946

 

     V decembri 1943 bol Lettrich signatárom tzv. Vianočnej dohody o spoločnom postupe komunistov, sociálnych demokratov a občianskeho odboja v boji proti fašizmu pod vedením vtedajšej ilegálnej SNR. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol členom Predsedníctva SNR, neskôr povereníkom pre školstvo a osvetu. V čase povstania mal výrazný podiel na založení Demokratickej strany.

     Po vojne udelili Dr. Jozefovi Lettrichovi Rad SNP I. triedy. V júni 1945 bol členom delegácie, ktorá sa stretla s prezidentom ČSR Edvardom Benešom a riešila postavenie Slovenska v obnovenej republike.

Prezident republiky Dr. Edvard Beneš spolu s predsedom SNR Dr. Jozefom Lettrichom a predsedom Zboru povereníkov Dr. Gustávom Husákom pri prehliadke čestnej roty. Foto: archív TASR, autor L. Tarkoš/8. septembra 1946

 

     Na zjazde DS v Martine (júl 1945) zvolili Dr. Lettricha za predsedu strany. V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca SNR a stal sa jej predsedom. Za DS ho zvolili aj za poslanca Dočasného Národného zhromaždenia v českej Prahe (1945-1946).

     V roku 1947 sa pripravovala nová ústava ČSR. Lettrich opätovne v apríli 1947 predložil návrh DS na štátoprávne usporiadanie. Počítal so symetrickou federáciou. Návrh nebol prijatý a koncom roka sa pozícia DS oslabila.

Rozlúčka s predsedom SNR Dr. Jozefom Lettrichom pred odchodom do USA na predsedníctve SNR. Foto: archív TASR, autor K. Cích/22. októbra 1946

 

     Dňa 27. februára 1948 bolo na Lettricha podané trestné oznámenie pre jeho protikomunistické prejavy počas jesennej politickej krízy. Bol donútený vzdať sa funkcie predsedu SNR. DS sa rozpadla, jej predstaviteľov začala Štátna bezpečnosť zatýkať. Lettrichovi sa podarilo z republiky 5. marca 1948 ujsť.

     Cez Rakúsko emigroval do Londýna, odtiaľ potom odišiel do exilu v Spojených štátoch amerických. Angažoval sa v exilovom čs. odboji, bol redaktorom a vydavateľom listu DS Čas.   

I. zjazd slovenských partizánov v Bratislave. Členovia vlády a povereníckeho zboru na čele s predsedom SNR Dr. Lettrichom na valnom zhromaždení delegátom OOSSP. Foto: archív TASR, autor L. Roller/2. augusta 1946

 

     Dr. Jozef Lettrich zomrel 29. novembra 1969 v americkom New Yorku. Jeho telesné pozostatky previezli v septembri 1990 na Národný cintorín v Martine.