Sekcia

Speváčka Jana Kocianová mala na svojom konte desiatku LP platní

Jana Kocianová bola všestrannou speváčkou, sedel jej pop, svedčal jej džez, blues aj folklórna pozícia.

 

     Vo veku 72 rokov zomrela v noci z 23. na 24. septembra populárna speváčka Jana Kocianová.

     Speváčka mala na svojom konte veľa televíznych programov a takmer desiatku dlhohrajúcich platní s jej najznámejšími pesničkami. Zvíťazila s nimi aj na medzinárodných súťažiach. 

V Bratislave sa vo štvrtok 9. júna začína v poradí už XII. ročník Bratislavskej lýry, festivalu populárnej hudby. Pár nôt, spieva Jana kocianová, autori P. Zelenay a Ľ. Zeman. Foto: archív TASR, autor Š. Puškáš/9. júna 1977

 

     Jana Kocianová sa narodila 8. júna 1946 a vyrastala na Záhorí v Šaštíne-Strážach. Po maturite začala študovať na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na pedagogickej fakulte. Nositeľka troch zlatých Bratislavských lýr začala svoju spevácku kariéru ako 21-ročná po výhre v televíznej súťaži O zlatú kameru.

     Po angažmán v Nemecku sa vrátila na domáce pódiá hitom Zahoď starosti. S piesňou Summertime vyhrala v roku 1968 televíznu spevácku súťaž Zlatá kamera, a to rozhodlo o jej speváckej dráhe. Spievať začala s orchestrom Jaroslava Schejbala a potom aj s orchestrom Juraja Velčovského.

     V roku 1971 nahrala prvý singel so skladbou Kadiaľ ísť (v origináli Love Story). V roku 1972 mala hit Nekonečná láska. V roku 1973 vydala prvú LP platňu Jana Kocianová. V rokoch 1973 až 1975 účinkovala v programe Karla Gotta. Po návrate z Prahy spievala so skupinou Kyvadlo a Nový tradicionál.

 

     V roku 1976 získala Jana Kocianová zlatú Bratislavskú lýru za skladbu Pár nôt. Prvenstvo si zopakovala v roku 1983 so skladbou Sklíčka dávnych stretnutí.

     V roku 2006 jej v Opuse vyšla výberovka hitov 20 NAJ a v roku 2007 dvojkompilácia Pár nôt.  Jej profesijný i hudobný život do veľkej miery formoval bubeník Jozef Skvařil, ktorý bol jej životným partnerom. O živote speváčky bola v roku 2016 vydaná kniha Zhoď starosti od Mariky Studeničovej.

Jana Kocianová. Foto: archív TASR, autor M. Cibulková/1. marca 1998