Jeseň v znamení poézie
Recitačná súťaž Hviezdoslavov Kubín sa stal oslavou ľúbozvučnej slovenčiny. Na hodinách slovenského jazyka a literatúry ho zažili mnohí. S prvými verejnými vystúpeniami na ňom začínali dnes už známi herci, režiséri, moderátori, či bývalé hlásateľky.
Hviezdoslavov Kubín zažili na hodinách slovenského jazyka a literatúry mnohí. Neodmysliteľný dôraz, tempo, nádych, pauza a ceruzkou popísané básne a krátke prózy boli súčasťou „čítania s porozumením“.
Prvé celoslovenské finále v recitácii a umeleckom čítaní sa konalo 14. mája 1954 v Dolnom Kubíne. Iniciovalo ju Povereníctvo školstva a bola zorganizovaná pre žiakov jedenásťročných a pedagogických škôl. Ako Hviezdoslavov Kubín ju poznáme od roku 1955. Neskôr sa súťaž presunula do jesenných termínov.
V 50. a 60. rokoch uplynulého storočia začínala na Hviezdoslavovom Kubíne dnešná staršia herecká generácia (Emília Vášáryová, Soňa Valentová, Ľubo Roman, Milan Lasica, zosnulí Július Satinský, Adela Gáborová, Jozef Bednárik a i.). V 70. rokoch z detských recitátorov postupne vyrástla dnešná stredná generácia hercov a divadelníkov (Peter Rúfus, Tatiana Kulíšková, Ján Greššo, Boris Farkaš). Vôbec prvým víťazom v kategórii prózy sa v roku 1954 stal neskôr populárny herec Oldo Hlaváček.
Poslaním Hviezdoslavovho Kubína bolo kultivovať a formovať recitátorský a interpretačný prejav najmä medzi mládežou. O recitáciu v bývalom Československu rástol záujem, a tak v roku 1957 bola vyhlásená ďalšia celoštátna prehliadka v umeleckom prednese – Wolkrov Prostějov. Paradoxne nová súťaž začala ohrozovať existenciu Hviezdoslavovho Kubína. Usporiadatelia boli obviňovaní z nacionalizmu a súťaž udržiavali len miestni a krajskí organizátori. V roku 1960 sa podujatie nekonalo vôbec. Situácia sa zmenila v roku 1963, Hviezdoslavov Kubín sa stal súčasťou hnutia Súťaže tvorivosti mládeže a pracujúcich a obnovil sa jeho pôvodný zámer. Popri súťaži v prednese sa Hviezdoslavov Kubín obohatil aj o prezentáciu divadiel poézie.
Už od prvých ročníkov podujatie navštevovali výrazné osobnosti z oblasti kultúry (Andrej Bagar, Mikuláš Huba a i.), od 9. ročníka sa začali pravidelne konať aj prednášky a semináre rozhlasových tvorcov, jazykovedcov, porotcovské odborné diskusie mladej generácie. Tie priťahovali nielen súťažiacich, ale aj učiteľov.
Prípravný výbor Hviezdoslavovho Kubína v Dolnom Kubíne vydával aj pravidelný inšpiratívny časopis k problematike umeleckého prednesu pod názvom Hviezdoslavov Kubín (1962-1969). Recitačnému umeniu pomáhali časopisy Ľudová tvorivosť (1951 – 1962), Umelecké slovo (1962 – 1968), ktoré sa neskôr premenovalo na Javisko.
V súčasnosti je odborným garantom súťaže Národné osvetové centrum, hlavným organizátorom Mestské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Súťaž organizujú školy, centrá voľného času, osvetové a kultúrne strediská. Jednotlivci súťažia v piatich kategóriách, kolektívne sú dve: detské recitačné kolektívy a divadlá poézie.
