Hana Sarvašová patrila do významnej hereckej generácie

Pre jej herectvo bol charakteristický temperamentný prejav, komediálny talent, ale i racionálny odstup a sugestívna dramatickosť. Často sa spomínala herečkina schopnosť naštudovať tzv. záskok za pár hodín a následne podať obdivuhodný výkon.

Hana Sarvašová (rod. Hertlová) sa narodila 9. marca 1927 v Bratislave. V detstve sa venovala tancu a uplatnila sa aj v mnohých detských postavách v rozhlase. Dramatický potenciál ju napokon doviedol k štúdiu na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave, ktoré absolvovala v roku 1946 pod vedením Andreja Bagara. Ako členka Činohry SND pôsobila v rokoch 1945 až 1965.

Jej realistické charakterové herectvo sa s rovnakou intenzitou uplatnilo vo vážnom i komediálnom repertoári. V Sarvašovej dramatických kreáciách dominovali expresívne výrazové prostriedky, v komediálnych zase tendencia demaskovať charakter prvkami karikatúry či grotesky. Aj v portrétoch dievčat či mladých žien, ktoré hrala v prvom období pôsobenia v súbore SND, prevládali črty cieľavedomého racionalizmu nad lyrickými či naivnými polohami.

Počas dvadsiatich sezón na doskách Činohry SND upútala Hana Sarvašová napríklad v úlohách Kristíny (Vec Makropulos, 1946), Lízy (Útrapy z rozumu, 1949), Aničky (Ženský zákon, 1952) či Salome (Herodes a Herodias, 1955). Postavou Anežky (Krvavý súd, 1957) začala jej spolupráca s režisérom Jozefom Budským, ktorá kulminovala v úlohe Komisárky (Optimistická tragédia, 1957), Ismeny (Antigona a tí druhí, 1962) alebo Kalerie (Letní hostia, 1963). Menšie úlohy si zahrala vo filmoch Katka (1949), Pole neorané (1953), Posledný návrat (1958), Ivanov (1963) a Prípad Barnabáš Kos (1964).

Spolu s Ladislavom Chudíkom, Máriou Kráľovičovou, Zdenou Gruberovou, Júliusom Pántikom, Ivanom Rajniakom a mnohými inými tvorila Hana Sarvašová jednu významnú hereckú generáciu.

Od roku 1965 po krátkom pobyte v Rakúsku sa natrvalo usídlila v kanadskom Toronte, kde 20. júla 2011 vo veku 84 rokov zomrela.