Hana Sarvašová patrila do významnej hereckej generácie
Herečka Hana Sarvašová ako členka Činohry Slovenského národného divadla stvárnila na jej doskách mnoho pozoruhodných kreácií. Vo štvrtok 9. marca by sa dožila 90 rokov.

Pre jej herectvo bol charakteristický temperamentný prejav, komediálny talent, ale i racionálny odstup a sugestívna dramatickosť. Často sa spomínala herečkina schopnosť naštudovať tzv. záskok za pár hodín a následne podať obdivuhodný výkon.
Hana Sarvašová (rod. Hertlová) sa narodila 9. marca 1927 v Bratislave. V detstve sa venovala tancu a uplatnila sa aj v mnohých detských postavách v rozhlase. Dramatický potenciál ju napokon doviedol k štúdiu na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave, ktoré absolvovala v roku 1946 pod vedením Andreja Bagara. Ako členka Činohry SND pôsobila v rokoch 1945 až 1965.
Jej realistické charakterové herectvo sa s rovnakou intenzitou uplatnilo vo vážnom i komediálnom repertoári. V Sarvašovej dramatických kreáciách dominovali expresívne výrazové prostriedky, v komediálnych zase tendencia demaskovať charakter prvkami karikatúry či grotesky. Aj v portrétoch dievčat či mladých žien, ktoré hrala v prvom období pôsobenia v súbore SND, prevládali črty cieľavedomého racionalizmu nad lyrickými či naivnými polohami.

Počas dvadsiatich sezón na doskách Činohry SND upútala Hana Sarvašová napríklad v úlohách Kristíny (Vec Makropulos, 1946), Lízy (Útrapy z rozumu, 1949), Aničky (Ženský zákon, 1952) či Salome (Herodes a Herodias, 1955). Postavou Anežky (Krvavý súd, 1957) začala jej spolupráca s režisérom Jozefom Budským, ktorá kulminovala v úlohe Komisárky (Optimistická tragédia, 1957), Ismeny (Antigona a tí druhí, 1962) alebo Kalerie (Letní hostia, 1963). Menšie úlohy si zahrala vo filmoch Katka (1949), Pole neorané (1953), Posledný návrat (1958), Ivanov (1963) a Prípad Barnabáš Kos (1964).

Spolu s Ladislavom Chudíkom, Máriou Kráľovičovou, Zdenou Gruberovou, Júliusom Pántikom, Ivanom Rajniakom a mnohými inými tvorila Hana Sarvašová jednu významnú hereckú generáciu.
Od roku 1965 po krátkom pobyte v Rakúsku sa natrvalo usídlila v kanadskom Toronte, kde 20. júla 2011 vo veku 84 rokov zomrela.