Sekcia

Rok 1953: Zvuk sirén ochromil život v celej republike

Je štvrtok, 19. marca 13. hodín. Ľud Československa sa lúči s milovaným vodcom, prezidentom Klementom Gottwaldom.

 

     Klement Gottwald bol prvým komunistickým prezidentom bývalej Československej republiky. Pod vplyvom Zväzu sovietskych socialistických republík a Josifa Vissarionoviča Stalina presadzoval v 50. rokoch 20. storočia proces sovietizácie Československa.

     Počas Gottwaldovho prezidentského pôsobenia sa vystupňoval komunistický teror v krajine. Bolo vykonaných viac ako dvesto rozsudkov smrti, vyše 100.000 ľudí sa ocitlo z politických dôvodov vo väzení a ďalšie státisíce osôb boli prenasledované a rôznym spôsobom perzekvované.

     Gottwald zomrel iba tri dni po návrate z Moskvy (14.3.1953), kde sa zúčastnil na pohrebe J. V. Stalina. Po pristátí leteckého špeciálu v Prahe sa sťažoval predsedovi vlády Antonínovi Zápotockému, že mu nie je dobre. Jeho najbližší spolupracovníci vedeli, že je závislý na alkohole, takisto trpel na syfilis. Aj tieto skutočnosti sa podpísali na jeho zdravotnom stave, trpel aneuryzmou. Vydutá srdcová aorta nevydržala zmenu tlaku v lietadle a praskla. Na následky krvácania zomrel o tri dni neskôr. Dožil sa 56 rokov. Pochovali ho v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov. Jeho zabalzamované telo tu bolo umiestnené do roku 1962, kedy ho kvôli zlému stavu museli spopolniť.

Pri rakve Klementa Gottwalda. Foto: archív TASR, reprodukcia/18. marca 1953
Hviezdoslavovo námestie a priľahlé ulice topiace sa v záplave smútočných zástav a obrazov zaplnilo 150 tisíc pracujúcich. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/ 20. marca 1953

 

     "Zo všetkých bratislavských závodov, úradov a škôl vychádzajú smútočné sprievody nesúc do čierneho súkna zahalené obrazy zosnulého milovaného prezidenta Klementa Gottwalda. Ich kroky vedú na Hviezdoslavovo námestie. Smútočné sprievody sa zlievajú...sú tu robotníci z Kablovky, Závodu Juraja Dimitrova, pracujúci z Kovosmaltu a Matadorky, úderníci zo Slovnaftu a iných podnikov. V smútočnom sprievode pochodujú zväzáci, školská a pracujúca mládež, nositelia radov a vyznamenaní, traktoristi, členovia JRD, umelci, laureáti štátnych cien a pionieri. Idú vzdať posledný hold múdremu vodcovi, milovanému prezidentovi Klementovi Gottwaldovi.

     Vyše 150 tisíc budovateľov socializmu sľubuje tu v túto chvíľu, že neklesne na mysli. Vystupňujeme naše pracovné úsilie a socializmus v našej vlasti vybudujeme. To všetci dnes prisaháme", píše sa v archívnej správe TASR.

Pracujúci Slovnaftu nesú obrazy spolubojovníkov a priateľov J. V. Stalina a Klementa Gottwalda. Nad nimi nápis – Niet bolesti, ktorá by nás zlomila v boji za mier a socializmus. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/ 20. marca 1953

 

     Je 13. hodín, štvrtok 19. marca 1953. Ozýva sa zvuk sirén. Zastavujú sa ľudia, stroje, aby päťminútovým tichom vzdali úctu milovanému otcovi vlasti Klementovi Gottwaldovi.

Pracujúci lokomotívneho depa Bratislava hlavná stanica, členovia hrdej modrej armády s pocitom veľkého zármutku nad stratou svojho vodcu, prvého robotníka našej vlasti, zastavením všetkých rušňov a pomocných strojov vzdali úctu veľkému zosnulému. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/19. marca 1953
Zastavil sa tep každodenného života. Pomocník cestára Klement Haľner, družstevník Štefan Straka, ktorý išiel s povozom na družstevné pole a Silvester Stojkovič vracajúci sa z Trnavy (všetci z obce Vištuk). Foto: archív TASR, autor K. Cích/19. marca 1953
V montážnych halách komárňanskej Škodovky zatíchol ruch. Kováči, zvárači položili svoje nástroje. V tichu ozýva sa iba zvuk sirén. Zastalo všetko, iba srdcia mocne bijú - za Gottwalda. Foto: archív TASR, autor I. Gašparík/19. marca 1953

 

     "Desaťtisíce pracujúcich z Bratislavy a blízkeho okolia zaplnili Hviezdoslavovo námestie, aby vzdali hold pamiatke najväčšieho syna našich národov, tvorcu slobodného a šťastného života v našej vlasti Klementovi Gottwaldovi, ktorá sa nezmazateľne zapísala do sŕdc slovenského ľudu.

     Námestie a priľahlé ulice topiace sa v záplave smútočných zástav a obrazov zaplnilo 150 tisíc pracujúcich", uvádza archívna správa TASR.

Hviezdoslavovo námestie a priľahlé ulice topiace sa v záplave smútočných zástav a obrazov zaplnilo 150 tisíc pracujúcich. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/ 20. marca 1953
Hviezdoslavovo námestie a priľahlé ulice topiace sa v záplave smútočných zástav a obrazov zaplnilo 150 tisíc pracujúcich. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/ 20. marca 1953