Sekcia

Dobroslav Chrobák bol významný predstaviteľ naturizmu

Prozaik, literárny kritik, publicista, elektrotechnický inžinier, vysokoškolský pedagóg a rozhlasový pracovník sa narodil 16. februára pred 110 rokmi.

FOTO: Ing. Dobroslav Chrobák, spisovateľ. Foto: Archív TASR, 12. septembra 1950

 

Popredný predstaviteľ slovenskej lyrizovanej prózy vynikal schopnosťou vykresliť atmosféru dediny, svojrázny svet ľudí obklopených drsnou prírodou, ktorá ich aj osobitným spôsobom formovala. Jeho najznámejšie dielo Drak sa vracia (1943), ktoré bolo v roku 1967 aj úspešne sfilmované, má nepochybne zásluhu na tom, že pozícia Dobroslava Chrobáka vo vývine literárneho a umeleckého smeru naturizmu sa stala neotrasiteľnou.

Narodil sa 16. februára 1907 v liptovskej obci Hybe ako druhé zo štyroch detí. Už ako študent sa zanietene venoval písaniu poviedok, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Vo veku 17 rokov našiel svoj literárny vzor v ruskom velikánovi F. M. Dostojevskom. Vzdelanie získal na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave, neskôr študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe, kde v roku 1934 získal titul inžiniera. Mal to šťastie, že počas štúdií sa nachádzal v literárne podnetnom prostredí s možnosťou kontaktu so známymi slovenskými literárnymi osobnosťami, ako boli napríklad neskorší literárny kritik Milan Pišút, básnik Andrej Plávka, literárny vedec Rudo Brtáň či literáti Ján Kostra, Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška a Laco Novomeský. Po štúdiách pôsobil v Bratislave ako referent Rádiožurnálu (1934-1938), vedúci techniky (1938–1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945-1947) a v posledných rokoch života bol oblastným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku (1947-1951). Súčasne od roku 1943 prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku. Externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes Slovenská technická univerzita).

 

FOTO: Hlavný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku Ing. Dobroslav Chrobák pri prezentácii technického vybavenia bratislavskej rozhlasovej stanice. Foto: Archív TASR, 2. novembra 1949

 

Dobroslav Chrobák bol jedným z predstaviteľov literárneho a umeleckého smeru naturizmu, ktorý má korene vo francúzskej literatúre konca 19. storočia. Záchranu pred odcudzeným svetom hľadali autori v dedinskom prostredí, v duševnom svete jednoduchých ľudí, vo vlastnom vnútri, vo svete symbolov, mýtov a baladickosti. Vidiecke a vrchárske prostredie pokladali naturisti za najprirodzenejšie pre slobodný vývin osobnosti človeka. Dejová línia je však slabá, preto v próze naturizmu chýba román. Próza naturizmu sa na Slovensku dostala do popredia vďaka potrebe zdôrazňovať hodnoty domova.

Chrobák patril k najmladším povojnovým autorom, ktorí prehlbovali lyrizačné tendencie. Už jeho prvá kniha próz Kamarát Jašek (1937) predstavuje spojenie tradičného realizmu s naturizmom. Umelecké postupy vyskúšané v poviedke Návrat Ondreja Baláža s úspechom uplatnil aj v jeho najvýznamnejšej novele Drak sa vracia (1943), ktorú aj literárna kritika vysoko ohodnotila. Dielo je hlbokým ponorením sa do ľudskej duše, vyrozprávané bohatou a pritom jednoduchou, umelecky prenikavou rečou.

 

FOTO: Slávnostný prvý výkop pre základy novej rozhlasovej budovy na rohu Radlinského a Legionárskej ulice v Bratislave. Slávnosť otvoril hlavný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku Ing. Dobroslav Chrobák. Foto: Archív TASR, autor Koloman Cích, 27. júna 1950

 

Popri umeleckej tvorbe sa spisovateľ venoval tiež literárnej kritike, písal aj eseje a fejtóny. Spolu s prozaikom Štefanom Letzom zostavil Slovenský literárny almanach (1931) a vydal Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), ktorá plnila funkciu malého slovníka slovenských spisovateľov.

Uznávaný literát Dobroslav Chrobák zomrel 16. mája 1951 v Bratislave na rakovinový nádor vo veku 44 rokov. Jeho sčasti zrekonštruovaný dom v rodnej obci Hybe plní od roku 2007 funkciu jedinečného obecného múzea. Popri pamätnej izbe spisovateľa sa v ňom nachádza rozsiahla expozícia o histórii a kultúre obce Hybe, informačné centrum či tvorivá hrnčiarska a medovnikárska dielňa.