Rok 1957: Mládež, ktorú neprijali na učilištia, smeruje do závodov
Popri tisícoch chlapcov a dievčat, ktorí sa na svoje budúce povolania pripravujú v učilištiach štátnych pracovných záloh, vyrastajú nové kádre aj priamo v závodoch.
"Tu sa učia i dievčatá a chlapci od 14 do 16 rokov, ktorých nezaradili do učilíšť alebo iných výchovných ustanovizní. Aj v Bratislavských elektrotechnických závodoch sa takto pripravuje do života 30 chlapcov a dve dievčatá. Pod vedením skúsených odborníkov a majstrov nadobúdajú kvalifikáciu sústružníkov, elektrikárov, navíjačov, zámočníkov a podobne.
Ich výcvik potrvá tri roky. V týždni sa jeden deň zdokonaľujú v teórii, a ostatných päť dní pracujú po šesť hodín v praxi v závode. Po zložení skúšok, na ktorých preukážu odborné praktické znalosti, dostanú výučné listy z príslušnej profesie", píše sa v archívnej správe TASR.
"Tridsaťšesťhodinový pracovný týždeň umožňuje mladým robotníkom venovať viac času vzdelávaniu sa, športu i kultúre. Mnohí pravidelne navštevujú závodnú knižnicu, z ktorej čítajú popri technickej literatúre najmä beletriu. V kultúrnom dome pri závode majú možnosť rozvíjať záujmy v hudobnom i divadelnom krúžku. Zo športov je najväčší záujem teraz v zime o ping-pong, v lete o futbal. Menší záujem chlapcov je už o telocvik, najmä o prostné cvičenia", uvádza archívna správa TASR.
