Sekcia

Brankár, ktorého nám závidel celý hokejový svet

Najlepší slovenský hokejista storočia Vladimír Dzirilla by sa 2. augusta 2017 dožil sedemdesiatich piatich rokov.

 

Vlado  Dzurilla sa narodil 2. augusta 1942 v Bratislave ako druhé z troch detí. Vyrastal na bratislavskom sídlisku Nová Doba blízko Tehelného poľa. Prvou bránkou, do ktorej sa postavil bola futbalová. Hokejovú kapitolu začal písať ako brankár pozemného hokeja v klube Kovosmalt Petržalka.

"Vlada Dzurillu sme objavili v Petržalke, kde hrával ako brankár pozemného hokeja. A tak sme dohodli prestup do Slovana, stál nás tri hokejky a desať pukov", spomína na objav budúcej brankárskej hviezdy  jeho kamarát a hokejová legenda Jozef Golonka

Z Petržalky Vlado prestúpil v roku 1957 do klubu Slovan Bratislava, kde za dorast odchytal len rok a pol, pretože ako sedemnásťročného ho tréner Ladislav Horský "vytiahol" do A-mužstva. V Slovane Bratislava nakoniec pôsobil až do roku 1973. Ďalších päť sezón odchytal v brnenskom Zetore a nemeckých tímoch Augsburger EV (1978-1979) a SC Riessersee (1979-1982).

 

FOTO: Hokejový brankár Slovana ChZJD Vlado Dzurilla patrí už niekoľko rokov medzi najlepších brankárov v republike. Najväčší úspech dosiahol na majstrovstve sveta v r.1964 v Tampere, kde bol vyhlásený, za najlepšieho brankára. Voľný čas venuje Dzurilla na domáce štúdium. Jeho koníčkom je tiež hudba. Foto: Archív TASR, autor Š.Petráš, 24.decembra 1965.

 

Z Petržalky Vlado prestúpil v roku 1957 do klubu Slovan Bratislava, kde za dorast odchytal len rok a pol, pretože ako sedemnásťročného ho tréner Ladislav Horský "vytiahol" do A-mužstva. V Slovane Bratislava nakoniec pôsobil až do roku 1973. Ďalších päť sezón odchytal v brnenskom Zetore a nemeckých tímoch Augsburger EV (1978-1979) a SC Riessersee (1979-1982).

Ako člen  československej reprezentácie odchytal 172 zápasov (niektoré zdroje udávajú počet 139), vo federálnej hokejovej lige odohral 19 sezón a nastúpil na 571 zápasov. Získal najväčší počet medailí spomedzi slovenských hokejistov, zúčastnil sa na 10 majstrovstvách sveta v hokeji, trikrát získal titul majstra sveta (v roku 1972 v Prahe, 1976 v poľských Katoviciach a v roku 1977 vo Viedni), trikrát získal striebro a štyrikrát bronzovú medailu. V roku 1965 ho direktoriát majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji vo Fínsku, vo veku necelých 23 rokov, zvolil za najlepšieho brankára turnaja.

Na poste reprezentačného brankára sa zúčastnil troch zimných olympijských hier: v roku 1964 v rakúskom Innsbrucku získal bronz, vo francúzskom meste Grenoble v roku 1968 striebornú medailu a v roku 1972 v japonskom Sappore opäť bronz.

FOTO: Vlado Dzurilla v kruhu spolužiakov Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, ktorú navštevuje. Foto: Archív TASR, autor Š.Petráš, 24.decembra 1965.

 

Hokejové tribúny nadchýnal brilantne vybrúseným štýlom, bleskurýchlou lapačkou a železnými nervami. Bol povestný svojím pokojom, ktorý prenášal aj na spoluhráčov. Aj vďaka týmto vlastnostiam podľa viacerých hokejových odborníkov predbehol svoju dobu.

"Macík", ako Dzurillu prezývali, bol známy aj svojím rebelantstvom. Demonštroval ho počas majstrovstiev sveta vo švédskom Štokholme v roku 1969, na ktorých ČSSR získala bronzovú medailu. V zápase so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) si na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy na drese prelepil (spolu so spoluhráčmi Janom Havlom a Jaroslavom Holíkom) komunistickú hviezdu v štátnom znaku.

 

FOTO: Na SÚV ČSM v Bratislave bola dnes milá slávnosť, na ktorej vyznamenali odznakom Petra Jilemnického tohtoročných laureátov mesta Bratislavy.Zľava: Golonka, Dzurilla, Nedomanský, Nepela a Čapla. Foto: Archív TASR, autor J.Bakala, 8.apríla 1965.

 

Mimoriadnymi výkonmi Dzurilla upútal (v tom čase už 34 ročný) na I. ročníku Kanadského pohára 9. septembra 1976 v kanadskom Montreale, keď v súboji s domácimi javorovými listami v prvom zápase vychytal domáce hviezdy akými boli Esposito, Orr, Barber či Clarke.

Zneškodnil 29 striel a Československo tak jeho zásluhou vyhralo 1:0. Celý svet vtedy obletela snímka, ako si s domácim kanadským brankárom Roggie Vachonom po zápase priateľsky vymieňali dresy. "Mister Zero", ako ho po stretnutí nazývali zámorskí komentátori, dostal okamžite ponuky od viacerých tímov NHL, všetky však odmietol.Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner v klube Slovan Bratislava a nemeckom klube Düsseldorf EG.

 

FOTO: Hokejový brankár Slovana ChZJD Vlado Dzurilla patrí už niekoľko rokov medzi najlepších brankárov v republike Vlado si oblieka skoro každý deň svoje brnenie. Foto: Archív TASR, autor Š.Petráš, 24.decembra 1965.

 

Vladimír Dzurilla zomrel na zlyhanie srdca 27. júla 1995 v nemeckom Düsseldorfe vo veku 53 rokov. V roku 1998 ho uviedli do Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (International Ice Hockey Federation - IIHF), 30. novembra 2002 aj do Siene slávy slovenského hokeja. Na prelome tisícročí ho vyhlásili za víťaza ankety Slovenský hokejista 20. storočia a v ankete Slovenský športovec 20. storočia získal tretie miesto. V roku 2007 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil in memoriam Pribinov kríž I. triedy - za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.

Na jeho počesť sa každoročne v Bratislave koná žiacky hokejový turnaj Memoriál Vlada Dzurillu, ktorý organizuje klub Slovan Bratislava a v Piešťanoch februárový prestížny medzinárodný Turnaj Vlada Dzurillu, ktorý organizuje Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) pre reprezentácie do 18 rokov. Meno slovenskej hokejovej legendy nesie aj každoročne udeľovaná cena pre najlepšieho brankára v rámci ankety Zlatý puk. Jeho meno nesie aj zimný štadión v bratislavskej mestskej časti Ružinov.

 

FOTO: V piatok 28. marca po skončení zápasu ČSSR—ZSSR na majstrovstvách sveta v hokeji sa zaplnili ulice Bratislavy desaťtisícovými zástupmi ľudí oslavujúcich víťazstvo čs. hokejistov. Po triumfálnom pochode centrom mesta zamierili k bytu brankára Dzurillu, kde volaním na slávu a zaspievaním hymny ďakovali jeho rodine za veľmi dobrý výkon v zápase. Záber z manifestácie. . Foto: Archív TASR, autor A.Prakeš, 28.marca 1969.