Rok 1959: Banskobystrický vysielač nesie hrdé meno SNP

     "Na slávnostnom akte premenovania Banskobystrického vysielača na Vysielač SNP sa zúčastnila delegácia ÚV KSS a Slovenského národného frontu vedená súdruhom Matejom Lúčanom, vedúcim oddelenia propaganay a agitácie ÚV KSS. Ďalšími členmi delegácie boli povereník spojov Jozef Lukačovič a predseda Slovenského výboru pre rozhlas a televíziu Jozef Vrabec. Na slávnosti sa ďalej zúčastnili minister spojov dr. Alois Neuman, riaditeľ Československého rozhlasu z Prahy Karol Hoffman, zástupcovia KV a OV KSS v Banskej Bystrici a delegácie z väčších závodov.

     Na tabuli, ktorá je umiestnená na budove vysielača je tento text: Tento vysielač burcoval slovenský pracujúci ľud do ozbrojeného boja proti fašistickým okupantom a ich domácim pomáhačom v prvých dňoch povstania", píše sa v archívnej správe TASR.

     Vysielač v Banskej Bystrici prijal názov Slobodný slovenský vysielač. Na oficiálnej frekvencii sa 30. augusta 1944 o 11.00 h ozvalo nasledujúce oznámenie: "Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie program Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica."

     Hoci na území fašistami okupovanej Európy pôsobilo niekoľko partizánskych vysielačov, po prvý raz sa revolučný hlas ozval na frekvencii oficiálneho štátneho rozhlasu. Potom nasledovala výzva: "Vypočujte si dôležité prevolanie k národu vojenského revolučného vedenia a predsedníctva Ústredného národného výboru. Prehovorí k slovenskému národu v zastúpení veliteľa slovenského vojska generála Viesta zástupca slovenského revolučného vojenského velenia..." Po vyhlásení SNP v Slobodnom slovenskom vysielači prečítali dve proklamácie, a to Proklamáciu Vojenského ústredia a Proklamáciu predsedníctva Ústredného národného výboru.

     Celé vysielanie Slobodného slovenského vysielača bolo zamerané na podporu ozbrojeného boja, na vysvetľovanie jeho cieľov a najmä v prvých dňoch prispelo aj k jeho organizovaniu. Od začiatku sa vysielali bojové výzvy a správy o situácii na domácich i zahraničných bojiskách. V spravodajských reláciách zverejňovali nariadenia a pokyny Slovenskej národnej rady, informácie o domácich a zahraničných politických udalostiach. Postupne pribúdali publicistické relácie, ktoré povzbudzovali bojovníkov, objasňovali zmysel zápasu s fašizmom.                 

     Relácie Slovenského slobodného vysielača mali výrazný mobilizačný a integrujúci účinok, ktorý si uvedomovali aj Nemci. Po zbombardovaní banskobystrického rozhlasového vysielača 2. septembra 1944 sa vysielalo z mobilného vysielača, ktorý mal stanovištia na Troch Duboch, vo Zvolene, v Brezne, v Slovenskej Ľupči, v Dubovej, v Laskomeri a na iných miestach Slovenska. 

     Slobodný slovenský vysielač organizovali skúsení rozhlasoví pracovníci, viedol ho Gabriel Rapoš, jeho zástupcom bol Anton Hollý, vedúcim techniky Jozef Vrabec a tajomníkom Ján Balaďa. Vysielač úzko spolupracoval s vedúcimi orgánmi SNP, Hlavným štábom partizánskych oddielov, so Spravodajskou agentúrou Slovenska a redakciami povstaleckej tlače. Jeho činnosť sa stala východiskom pre prácu rozhlasu po roku 1945.

     Slobodný slovenský vysielač sa posledný raz ohlásil 27. októbra 1944 z Donoval. Práve tam sa presunuli čelní predstavitelia SNP a tam sa uskutočnilo posledné stretnutie zástupcov Predsedníctva SNR a Komunistickej strany Slovenska s predstaviteľmi armády a rozhodlo sa o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.